Denník N

Odvážni objavitelia ako triedny tímbuilding

Ďalším prostriedkom práce manažéra šťastia v experimente ŠŤASTNÁ ŠKOLA sa stali Odvážni objavitelia – hra, ktorá pomôže v budovaní triednych kolektívoch a spevní aj svalstvo na celom tele.

ODVÁŽNI OBJAVITELIA sú slovenská pohybová spoločenská hra, ktorá spája deti a rodičov. Kde spolu všetci dospelí a ich deti prežijú rodinné dobrodružstvo a vybudujú tak ten najlepší rodinný tím. Objavia Tropickú Džungľu, premenia sa na džunglie gorily, kraby, či lemury. Zapadnú do bahna, odvalia obrie kamene, zatancujú si s domorodcami, dajú si vzájomnú masáž chodidiel, no najmä zažijú kvantá zábavy. :))
Hra je vhodná pre všetky deti od 3 r. a ich rodičov, hrá sa doma na koberci v obývačke, izbe, či vonku na záhradke.

Celá hra je jedným príbehom objaviteľskej družiny. Čarovným Cestostrojom ste prileteli do Tropickej Džungle a idete odhaliť všetky jej zákutia. Po ceste stretávate prírodné prekážky, zvieratá alebo veselých domorodcov. Ako herný plán slúži veľká mapa, ktorá sa rozkladá na zemi, a na ktorú sa postupne vykladajú akčné kartičky so znázornenými dobrodružstvami (prekážka, zviera, domorodci, atď..) Ku každej kartičke máte v hre predefinovaný príbeh, ktorý môžete prečítať, vymyslieť či dotvoriť spolu s deťmi. Po tom, ako sa karta vyloží a príbeh prečíta, Objaviteľská družina ide dobrodružstvo zahrať.

Nadväzujú na filozofiu Naivnej pedagogiky, o ktorej som už písal a vývojovej motoriky Veronicy Sherborne, ktorú dopĺňajú o princípy storytellingu (rozprávania príbehov) a tvorivej dramatiky. Všetky aktivity v hre majú kooperatívny charakter. S nikým nesúperíme a nikto neprehráva. Spoluprácou tak budujeme lepšie a väčšie veci. Okrem zamerania na ľudský dotyk, ktorý nám pomáha rásť a hravý pohyb, Odvážni Objavitelia pracujú aj s príbehom a jeho aktívnym dotváraním či vymýšľaním rodičmi a deťmi.

S touto hrou sme strávili už veľa hodín pri rôznych projektoch po školách a za zatiaľ krátkeho života tejto hry si ju vyskúšalo viac ako 2500 detí spolu s ich pedagógmi ale i rodičmi. Je mocným nástrojom v rukách pedagóga. Ale ako sa dá využiť hra, ktorá je prioritne určená pre rodičov s deťmi, v triednych kolektívoch? Už len pri chystaní kartičiek si viem všimnúť ako sa deti tešia na hru, kto pomáha kartičky rozkladať, kto rozkladá mapu a kto len nečinne sa prizerá. Hru hrám viacerými štýlmi (každú hru sa aktívne zapájam medzi deti a spolu s nimi hrám len s rôznymi obmenami):

  1. ak triedu ešte nepoznám, zahráme si hru, počas ktorej si všímam správanie jednotlivých detí, ich aktivitu, vodcovské schopnosti, kto vie sa motivovať sám a kto vie motivovať druhých, kto sa rýchlo vzdá a koho prestane činnosť baviť naopak kto sa baví od začiatku do konca. Viem si všimnúť aj kto pomáha druhým a kto je záškodníkom v skupine. Koho bavia silové úlohy, koho naopak logické, komu sa páčilo zmeniť sa na zvieratká, komu sa páčili tie pokojné aktivity v hre. Všetko si zapíšem na kartičku, kde mám vypísané všetky mená, doplním o informácie, ktoré mi deti povedia pri záverečnej reflexií.
  2. v triede vládne skvelá atmosféra, chcem ju ešte podporiť, hru hráme a sledujem každú pozitívnu vec, ktorá by sa dala spomenúť, zapíšem si ju na malý papierik, aby som na to nezabudol. Snažím sa nájsť (nie však nasilu) na každom niečo pozitívne a keď sa dostaneme ku poslednej kartičke – nášho táboráku – po zhodnotení deti toho, čo sa im páčilo hodnotím ja a snažím sa ich tým motivovať ku spolupráci a aktivite.
  3. v triede počas dňa nastal konflikt, chcem zistiť kto s kým lepšie spolupracuje a kto s kým má problém, hrám opäť hru s tým, že si všímam správanie medzi jednotlivými dvojicami či skupinami detí. V úlohách, ktoré sa hrajú vo dvojici mením partnerov a zapisujem si, čo som si všimol. Vezmem do úvahy aj to, čo deti povedia pri táboráku a po skončení hry môžem riešiť s konkrétnymi deťmi krízové situácie, ktoré sa počas hry udiali.
  4. chcem ukázať deťom, že aj dospelý človek sa vie baviť a prispôsobiť sa im. Vtedy odložím príbehovník, idem k zemi ako prvý a plazím sa ako dážďovka, tancujem s domorodcami, otriasam sa, keď na ceste sa šmykneme do jazera a vylezieme z neho úplne mokrý. Stávam sa tvorcom príbehu a tým najaktívnejším hráčom, aby som tak bol vzorom a spoločne sme tak prežili veľa srandy. Aby deti pochopili, že nie som rozhodca hry a mohli si užiť aj chvíľu kedy vyskočia učiteľovi na chrbát ako malé gorilky. V reflexií pri ohníku sa s deťmi zasmejeme na všetkých vtipných situáciách, ktoré sa počas hry stali.
  5. chcem u detí rozvinúť kreativitu a vodcovské schopnosti ale môžu ukázať aj svoje silné stránky. Rozdáme si kartičky, každý má v ruke jednu svoju, na ktorú vymyslí aktivitu, ktorú musia splniť ostatní spolužiaci a učiteľ samozrejme tiež. Deti väčšinou vyberajú niečo, v čom sú dobré, naučia sa prezentovať svoju myšlienku pred celou skupinou a aj daný cvik ukážu. Spoločne si to zacvičíme a deti dostanú spätnú väzbu pri našom obľúbenom táboráku.
  6. chcem u detí ku kreativite na vymýšľanie cvikov pripojiť aj techniku storytellingu, potom je ich úloha náročnejšia. Nielen vymyslieť cvik a ukázať ho ale rozpovedať k nemu aj časť príbehu, ktorý by mal nadväzovať na kartičku pred ním. Vytvoríme si tak spoločný vlastný príbeh a zažívame veľa srandy, keď začíname príbeh v istom prostredí a končíme v úplne inom.

Každou hrou nachádzam nové a nové pozitívne veci tejto hry a preto bude ďalším z prostriedkov ako tvoriť pozitívne vzťahy v experimente „ŠŤASTNÁ ŠKOLA“. Môžete hru sledovať a tešiť sa ako budujú pozitívne vzťahy medzi sebou deti. Alebo môžete sa do tejto hry aktívne zapojiť a tešiť sa z toho ako budujú pozitívne vzťahy nielen deti medzi sebou ale i s vami.

Predstavte si, že ste učiteľom triedy. Vyhlási sa anketa, v ktorej deti majú pri Vašom mene dve možnosti: mám ho rád, nemám ho rád. Ktorú možnosť by ste chceli, aby deti vybrali? Správne je ak by ste chceli čítať na každom papieriku odpoveď prvú. Potom aktívne strávený čas pri tejto hre Vám môže k tomu pomôcť. Mne to už veľakrát vyšlo, stačí ísť k zemi, odložiť svoj telefón bokom, vziať túto hru do rúk a hrať sa s detským zápalom. Bonusom bude, keď po pár hodinách hry nielen uvidíte šťastné tváre vašich detí ale aj spevnené svalstvo na svojom tele. Dve výhody v jednom, tak prečo s tým otáľať a neskúsiť to?

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

animátor, vedúci táborov, autor kníh Naivná pedagogika z praxe, cestovateľ a držiteľ Slovenského rekordu v počte prejdených hradov, zámkov a zrúcanín. Vyštudoval odbor sociálna pedagogika a vychovávateľstvo v Trnave, s univerzitou spolupracuje ako inštruktor zážitkovej pedagogiky pre študentov Trnavskej univerzity. Pôsobí ako advisor a mentor v programe IAMbitious v Dubnici nad Váhom. Ako učiteľ realizoval experiment šťastná škola, kde pôsobil na pozícií manažéra šťastia. Pedagogickým a mentorským mottom je každý deň inšpirovať seba i druhých ľudí na svojej ceste za šťastím a naplnením svojho poslania