BLOG
Jaroslav Košťál
Jaroslav Košťál
7 837

Lanovka na Zobor – čo nám dá, ale najmä čo nám zoberie

Výrok, že na Slovensku si nevieme vážiť hodnoty ktoré tu máme, sa používa veľmi často, až z toho vzniklo často používané klišé. Ale žiaľ aj v prípade lanovky na Zobor je táto fráza opäť aktuálna.  Téma lanovky na Zobor iniciovanej cirkvou nie je nová, vlna informácií a diskusií prebehla naposledy na jar 2017. Odvtedy sa udialo napr. to, že bol vypracovaný Zámer projektu lanovky a zaslaný na pripomienkovanie na príslušné úrady v rámci procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie (zákon EIA ). Na inom poli sa udialo napr. aj to, že vznikla iniciatíva „My sme les“, ktorá ukázala, že ľudia citlivejšie vnímajú prírodu, jej hodnoty a význam pre život človeka, potrebu jej účinnejšej ochrany.  Prekvapivo veľa ľudí zdieľa názor, že nadmerné rúbanie lesov nie je v poriadku a treba tomu zamedziť.  V kontexte týchto udalostí sa aj zámer výstavby lanovky, ktorá by sa nezaobišla bez rúbania lesov a devastácie prírody, dostáva do iného svetla. Názory na lanovku na Zobor sa rôznia. Treba však vidieť veci v súvislostiach a v kontexte dnešnej doby. Vziať do úvahy, čo lanovkou získame a čo naopak stratíme a či nám to stojí za to.

Ten kto navrhuje projekt lanovky na Zobor, musí počítať aj s nálepkou, že mu je ľahostajná príroda a jej pozitívny význam pre človeka, že podporuje k prírode bezohľadný masový turizmus a s ním spojené komerčné aktivity, že tým nepriamo podporuje nezdravý životný štýl namiesto propagácie pešej turistiky, aktívneho pohybu a poznávania prírody a že nechápe duchovný rozmer nenarušenej prírody. Príroda poskytuje človeku duševné pookriatie, ale iba vtedy, keď sa v nej cíti nerušene, má možnosť vychutnať si ticho lesa, pokochať sa krásami prírody. V hlučnom dave, ktorý sa na zoborských lesných chodníčkoch objaví, neuvidíte pasúcu sa srnku, nevšimnete si brhlíka, či kôrovníka, ako obratne lezie po kôre stromu. Nevšimnete si plachú jaštericu zelenú vyhrievajúcu sa na slnku, pretože všetky tieto živočíchy pred hlučným davom návštevníkom uniknú a schovajú sa do úkrytu. Prevádzkou lanovky s kapacitou 300 ľudí za hodinu, prevádzkou požičovne bicyklov a ďalšími aktivitami bude toto intímne duchovné čaro prírody narušené.Aktivity okolo výstavby lanovky na Zobor vyvolávajú viaceré otázky:

– je potrebný rozvoj masového turizmu aj za cenu fyzickej a tiež duchovnej devastácie prírody a komu je to k prospechu?

– je potrebné v dnešnej dobe plnej konfliktov a odcudzenia prilievať olej do ohňa a vytvárať konfliktné situácie v doteraz relatívne nenarušenom prírodnom prostredí zoborskej prírody (stret cyklistov a peších, zakladanie nelegálnych ohnísk, odpadky, hluk a pod.)? To všetko prináša masový turizmus a prinesie aj lanovka na Zobor.

bude investícia rentabilná a dlhodobo udržateľná? Nestane sa lanovka ďalším skeletom, ktorých v Nitre beztrestne pribúda? Sú to smutné memntá neúspešných, nadmerne ambicióznych projektov, nepremyslených, hazardných a nezodpovedných pokusov o „rozvoj“. Je veľa príkladov, kde investície už neslúžia ľuďom, ale jednotlivcom, či záujmovým skupinám, ktorí si šikovne osvojili marketingové nástroje, ako vnútiť ľuďom predstavu, že je to v ich prospech. Alebo kde sa podobné zámery spájajú s korupciou, predražovaním, spreneverou peňazí.

– je otázne, či takéto rozvojové aktivity možno vnímať ako moderné a verejne prospešné.  Žijeme už v inej dobe. Nostalgia za starou lanovkou tu existuje, ale v období, kedy fungovala, vyzerala krajina inak. Nebola pretkaná sieťou ciest a oplotených diaľnic preplnených autami, neboli priemyselné parky, megalomanské obchodné centrá s obrovskými parkoviskami, ktoré nám voľnú krajinu postupne odkrajujú pod nálepkou rozvoja, zamestnanosti, životnej úrovne a blahobytu. Naopak, v čase starej lanovky existovalo ešte mnoho verejných priestranstiev vrátane napr. toho na nábreží, kde sa teraz rozkladá na obrovskej ploche skelet obohnaný plechovým plotom. Prírodné prostredie Zobora je verejným priestranstvom. V meste takéto zóny postupne miznú a sú neustále ohrozované tlakom výstavby, ktorá súvisí so znižovaním kvality životného prostredia.  Rovnako ohrozené je aj verejné priestranstvo zoborskej prírody. Dnes sú ľudia oveľa vnímavejší a citlivejší na aktivity, ktoré súvisia so zhoršovaním životného prostredia.

Veľa otázok, málo odpovedí.

A teraz niekoľko poznámok k Zámeru, ktorý vzbudzuje neistotu a nedôveru k celému projektu:

  1. Pri údolnej stanici lanovky by mala byť bežecká dráha využívaná v zime aj na bežecké lyžovanie. Toto územie sa nachádza na JZ svahoch v nadm. výške cca 270 m n.m. Sneh vyhovujúci bežeckému lyžovaniu býva v oblasti Zobora veľmi zriedkavý na severných svahoch, nieto ešte na južne orientovaných. Pre beh je možné využívať množstvo lesných chodníčkov bez upravovanej bežeckej dráhy aj dnes. V Zámere sa počíta s parkoviskom a bežeckou dráhou v dĺžke 300 m. Neuvádza sa ale informácia, že aj pre toto parkovisko a bežeckú dráhu bude nutné vyrúbať značnú plochu lesa.
  2. Výrub bude potrebný v celej dĺžke dráhy lanovky v šírke min. 14 m a v dĺžke vyše 1300 m. Počíta sa s 8 podpornými stĺpmi. V Zámere sa ale vôbec neuvádza, ako budú stĺpy inštalované. K ich inštalácii bude potrebné vybudovať nové prístupové cesty, čo predstavuje ďalší výrub lesa. Podotýkam, že v tejto lokalite sa vyskytuje neobyčajná pestrosť lesných porastov. Nachádzajú sa tu 4 rôzne lesné biotopy, s výnimočnou biodiverzitou, chránené vyhláškou 24/2002. Dva sú biotopy európskeho významu a dva ako biotopy národného významu. Sú to zdravé lesy s pestrou vekovou aj druhovou štruktúrou, so zastúpením starých mohutných jedincov stromov. Takýto les je biologicky veľmi cenný.
  3. Na vrcholovej stanici lanovky by mala byť ubytovňa alebo hotel pre 33 ľudí. V Zámere sa počíta s napojením na vodovodnú sieť. V praxi to znamená vybudovanie vodovodu (o čom sa tiež Zámer nezmieňuje!), čo znamená ďalšie výkopy a narušenie lesného prostredia.
  4. Vyhliadková plošina nie je vôbec potrebná. Krásne výhľady sú aj teraz bez nej, pretože prirodzený reliéf vrcholu Pyramídy to umožňuje v plnom rozsahu.
  5. V Zámere absentuje celá kapitola, ktorá by pojednávala o vplyvoch nadmerného množstva ľudí na prírodné prostredie. Opierame sa o kapacitu lanovky 300 ľudí za hodinu. Do úvahy musíme pri takomto zaťažení počítať s odpadmi, nelegálnymi ohniskami, hlukom, nadmerným zošľapom, eróziou pôdy, ktorá už teraz je na niektorých úsekoch chodníkov neudržateľná (napr. na Lyžiarskej lúke, v Národnej prírodnej rezervácii Zoborská lesostep) a pod.
  6. Plánovaná požičovňa bicyklov podporuje rozvoj inak zdravého športu, ale na nevhodnom mieste. Cyklisti sa budú stretávať s pešími turistami na tých istých chodníkoch, najmä na strmších a úzkych úsekoch a budú vznikať konflikty a kolízie.
  7. Zámer hodnotí výstavbu lanovky veľmi povrchne ako nepodstatný vplyv na predmety ochrany územia európskeho významu Zobor. Tento záver je neodborný a nezohľadňuje celkový prírodný význam územia ako prírodovedne najvýznamnejšieho územia v CHKO Ponitrie ako aj v širokom okolí regiónu Nitry. Konštatovanie o nevýznamnom vplyve sa opiera iba o plochu, na ktorej dôjde k výrubu lesa.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že územie Zobora spadá do chráneného územia európskeho významu s rovnomenným názvom Zobor v sieti európsky významných území NATURA 2000. Táto sieť by mala predstavovať najcennejšie prírodné dedičstvo Európskej únie, ktorého prioritou je zachovanie alebo zlepšenie stavu biotopov a druhov európskeho významu. Medzi nežiaducimi aktivitami ohrozujúcimi predmet ochrany je spomínaná aj výstavba vlekov a lanoviek.

Zobor ako najvýznamnejšiu prírodnú lokalitu v širokom regióne Nitry a zároveň najvýznamnejšie rekreačné zázemie pre pešiu turistiku Nitry je potrebné od podobných developerských aktivít uchrániť a naopak – propagovať zdravý životný štýl prostredníctvom aktívneho pohybu v tomto území založený na pešej turistike, poznávacej turistike, objavovaní prírodných krás a hodnôt. Územie je s výnimkou prírodnej rezervácie Zoborská lesostep verejnosti voľne prístupné a to aj mimo turistických chodníkov, čo umožňuje 2. stupeň ochrany prírody. Oblasť Zobora je preto ideálnou možnosťou ako zladiť ochranu prírody s citlivým a ohľaduplným využívaním územia na rekreačné účely.

Text a foto: Jaroslav Košťál, prírodovedec, ochranár, milovník a propagátor prírody

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk