V ďalšom z pripravovanej série článok o rozhodnutiach, diskusiách a udalostiach, ktoré môžeme v EÚ čakať v roku 2018, pokražuje EURACTIV.sk v mapovaní oblasti ekonomiky a obchodu.

Rozhodnutia, ktoré padnú

Dobudovanie Bankovej únie

V októbri Európska komisia vyzvala členské štáty a Európsky parlament, aby čo najskôr prijali jej balíček opatrení na dobudovanie Bankovej únie z novembra 2016. Ide predovšetkým o vytvorenie posledného tretieho piliera – tzv. európskeho systému ochrany vkladov (EDIS). EDIS má podporiť stabilitu bankového sektoru a poskytnúť centrálnu ochranu vkladov všetkých občanov v bankovej únii. Komisia chce, aby sa politické nezhody na tejto otázke prekonali najneskôr do konca tohto roku.

Pochybnosti ohľadom tohto návrhu majú predovšetkým Nemecko a Holandsko. Spoločne zastávajú názor, že spoločnému systému ochrany vkladov musia predchádzať ešte dôraznejšie opatrenia na zníženie rizík a zlepšenie krízového riadenia európskych bánk.

Európska exekutíva chce, aby najneskôr do konca tohto roku vznikla dohoda ohľadom vytvorenia spoločného zabezpečovacieho mechanizmu Bankovej únie. Jedná sa o opatrenie poslednej inštancie pre prípady, kedy sú prostriedky Jednotného fondu pre riešenie krízových situácii (SRF) nedostatočné pre záchranu zlyhávajúcich európskych bánk.

Na letnom zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti sa európske štáty dohodli na akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe. V úvodnom štvrťroku roku 2018 chce Komisia preto predstaviť balíček konkrétnych opatrení na zníženie vysokého podielu nesplácaných úverov v európskych bankách zdedených z obdobia finančnej krízy. Len v eurozóne pritom toxické uvery dosahujú hodnotu takmer jedného biliónu eur. Legislatíva komisie sa tiež zameria na zabránenie ich kumulácii v budúcnosti.

Balík by mal obsahovať legislatívne opatrenia na ďalší rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery a na zlepšenie schopnosti veriteľov vymáhať hodnoty zo zabezpečených úverov. Komisia tiež zváži opatrenia na zavedenie povinných minimálnych rezerv bánk, ktoré by mohli slúžiť ako zábezpeka voči nesplácaným úverom v budúcnosti.

Dokončenie Únie kapitálových trhov

Medzi hlavné priority Bulharska, ako novej predsedajúcej krajiny v Rade EÚ, patrí dobudovanie Únie kapitálových trhov. Sofia chce pokračovať v legislatívnom návrhu na vytvorenie celoeurópskeho dôchodkového produktu. Jedná sa o novú možnosť dôchodkového sporenia platnú vo všetkých členských štátoch EÚ, ktorá doplní vnútroštátne dôchodkové režimy.

Komisia chce predstavením viacerých regulačných i neregulačných návrhov urýchliť plnenie akčného plánu kapitálových trhov, ktorý je jedným z pilierov tzv. Junckerovho investičného plánu pre Európu. Medzi tieto návrhy patrí napríklad odstránenie prekážok pre cezhraničnú distribúciu investičných fondov či nové pravidlá, ktoré majú znížiť poplatky za prevod peňazí do zahraničia a výber peňazí z bankomatov na dovolenke.

Daňová oblasť

Horúcou témou posledných dvanástich mesiacov bolo tiež zdaňovanie digitálnej ekonomiky. Európska komisia v októbri na túto tému spustila verejnú konzultáciu, ktorej výsledky budú známe v nasledujúcich troch mesiacoch. Vlastné pravidlá spravodlivého zdaňovania digitálneho hospodárstva chce Komisia predstaviť najneskôr na začiatku leta. Iniciatíva však môže naraziť na rozdielne názory členských štátov ohľadom konkrétnych opatrení. Kým estónske predsedníctvo s podporou niektorých malých členských krajín navrhlo vyriešiť problém v rámci existujúcich pravidiel, ministri financií najväčších európskych ekonomík navrhujú zavedenie „vyrovnávacej dane“ z obratu, ktorý firmy dosiahnu vo všetkých členských štátoch EÚ.

Treba dodať, že Komisia prišla s konkrétnym návrhom reformy dane z príjmov právnických osôb už v októbri roku 2016. Dva legislatívne návrhy (pôvodný návrh siaha do roku 2001) – Spoločný základ dane z príjmov (CCTB) a Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) čakajú na schválenie Radou EÚ a Európskym parlamentom.

Debata o harmonizácii daňových pravidiel sa však stále nevymanila zo slepej uličky. Členské štáty ako Luxembursko, Malta či Írsko majú obavy, že prijatím tohto návrhu prídu o „príťažlivosť“ svojich daňových systémov. Množiace sa uniknuté dokumenty ako Panama, či Paradise papers však neustále zvyšujú tlak aktivistov a verejnosti na vlády členských štátov, aby zabránili agresívnym daňovým praktikám. Bude preto zaujímavé sledovať, či sa v nasledujúcich mesiacoch diskusia na túto tému pohne z mŕtveho bodu. Naplnenie pôvodného plánu Komisie, podľa ktorého by smernica CCTB mala vstúpiť do platnosti prvý deň roku 2019, respektíve 1. januára 2020 v prípade CCCTB, sa však v túto chvíľu javí ako nepravdepodobné.

Európsky parlament bude tento rok konzultovať aj návrh nových nástrojov proti podvodom v oblasti DPH.  Európska komisia balíček predstavila v novembri minulého roku. Podvody s DPH majú podľa odhadov EÚ každý rok za následok výpadok z daňových príjmov v hodnote 50 miliárd eur.

Obchod

Na EÚ okrem toho čaká dokončenie dohôd o vzájomnom obchode s Japonskom, Singapurom a Vietnamom, posun v rokovaniach s Mexikom, štátmi Mercosuru, Austráliou a Novým Zélandom. EÚ sa musí zároveň dohodnúť s Veľkou Britániou na tzv. prechodnom období, čiže na dobe medzi oficiálnym odchodom Británie z EÚ (marec 2019) a novou dohodou o vzájomných obchodných vzťahoch. Obidve strany veria, že túto otázku vyriešia do konca marca. Následne môže začať diskusia o konkrétnej podobe budúcej obchodnej dohody.

Menová politika

Pozornosť svetových ekonómov a bankárov sa tento rok bude i naďalej sústrediť na ďalšie kroky Európskej centrálnej banky. Tá v decembri ohlásila predlženie programu tzv. kvantitatívneho uvoľňovania minimálne do septembra 2018. Objem nakúpených dlhopisov eurozóny sa ale od nového roku zníži zo súčasných 60 miliárd eur mesačne na polovicu. Otázkou zostáva, či ECB na jeseň definitívne ukončí stimulačný program, alebo ho predĺži a opäť spomalí jeho tempo. Je možné, že sa bude čoraz viac  špekulovať aj o zvýšení úrokových sadzieb v eurozóne, ktoré ECB ďalej drží na nízkych úrovniach.

Autor: Marián Koreň | EURACTIV Slovensko

Celý článok nájdete na stránach EURACTIV.sk.