Denník N

EÚ v roku 2018: Zahraničie a bezpečnosť

Zdroj: jworldannapolis.com
Zdroj: jworldannapolis.com

Hoci zásadné rozhodnutia v smerovaní spoločnej zahraničnej a obrannej politiky EÚ, ktoré by mohli významne zmeniť nastavený kurz v tomto roku pravdepodobne nepadnú, Únia si bude chcieť uzurpovať silnejšie postavenie na miestach, ktoré boli doteraz americkou dominantou.

EURACTIV.sk mapuje, ktoré rozhodnutia, diskusie a udalosti sa oplatí sledovať v 2018 v oblasti zahraničnej a vonkajšej politiky EÚ.

Vzhľadom na postupný odchod neskrývaného odporcu spoločných zahraničných alebo obranných aktivít z Únia, Spojeného kráľovstva, ako aj oslabujúca sa pozícia diplomatických kapacít a dôveryhodnosť Trumpovej administratívy, chce Únia v roku 2018 posilňovať svoje postavenie na globálnej politickej scéne. Zameria sa však v prvom rade na štáty v blízkosti Schengenských hraníc, spoluprácu s Afrikou a rozvoj obchodných partnerstiev najmä s Ázijskými krajinami.

Zaujímavé bude sledovať vývoj vzťahov so Spojenými štátmi americkými pod Trumpovým vedením a s Ruskom, v ktorom čoskoro prebehnú prezidentské voľby a ktoré napriek viacnásobným deklaráciám stále ostáva v Sýrii.

ROZHODNUTIA, KTORÉ PADNÚ

Rozširovanie

Západný Balkán

Bulharské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ako aj Rakúsko, ktoré preberie štafetu v júli, chcú pozornosť Únie v tomto roku orientovať omnoho intenzívnejšie na západný Balkán. S najväčšou pravdepodobnosťou je preto možné, že minimálne favoriti najbližšieho rozširovania – Srbsko a Čierna Hora – získajú v tomto roku perspektívny dátum na vstup. Nelegislatívnu iniciatívu predstaví Komisia v prvom kvartáli roku 2018.

Stratégia Európskej komisie pre úspešnú integráciu západného Balkánu má byť predstavená začiatkom februára. 17. mája sa v Sofii uskutoční summit Európskej únie a šestice krajín západného Balkánu, prvý krát po 15 rokoch.

Mnohí analytici predpokladajú, že práve v tomto roku by sa mal zavŕšiť aj spor medzi Gréckom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o názve mladej balkánskej krajiny.

Vonkajšie vzťahy

Irán

Historicky významná jadrová dohoda s Iránom otvorila dvere obnoveniu širších vzťahov medzi EÚ a Iránom. Únia stále tvrdí, že má význam a prináša želané úspechy. Po tvrdej americkej kritike krajiny sa šéfka európskej diplomacie stala skutočnou ochrankyňou dohody. Mogheriniová zo stola elegantne zmietla aj Macronov neformálny návrh odštartovať nový diplomatický proces, ktorý sa bude zaoberať pokračujúcim skúmaním arzenálu iránskych balistických rakiet.

Krajinu však na sklonku minulého roka zachvátili rozsiahle protivládne protesty, ktoré sú výsledkom slabého rastu a nespokojnosti s konzervatívnou vládou v Iráne. V Únii preto bude musieť padnúť rozhodnutie o tom, do akej miery bude stáť za prezidentom Rúháním a či sa otvorí prípadným novým rokovaniam o jadrovom programe krajiny.

Protesty proti súčasnému režimu vypukli ešte vo štvrtok, 28. decembra. O život už prišlo viac ako 20 osôb.

Obrana a bezpečnosť

PESCO a rozvoj spôsobilostí pre Spoločnú zahraničnú a obrannú politiku

Vytváranie Permanentnej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) medzi väčšinou štátov Európskej únie rezonovalo najmä v roku 2017. Jej skutočné usporiadanie a odštartovanie aktivít však pripadne až na tento rok. Už na prvom summite budú lídri rozhodovať o  schválení prvých 17 projektov, ktoré sa budú v prvej fáze existencie PESCO realizovať.

Inštitúcie chcú ďalej pokračovať na rýchlom spustení Európskeho obranného fondu. V roku 2018 chce doň Únia naliať ďalších 40 miliónov eur a financovať z neho najmä výskum inovatívnych technológií a produktov. S Fondom súvisí aj príprava návrhu nariadenia, ktorým sa ustanoví Program rozvoja európskeho obranného priemyslu. Program, ktorý v tomto roku Komisia predstaví, bude zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Európskej únie.

Celý článok nájdete na stránkach EURACTIV.sk

Teraz najčítanejšie

EURACTIV

EURACTIV.sk je spravodajský portál o dianí v Európskej únii a európskom dianí na Slovensku. Vychádza od roku 2003. Blog je súčasťou projektu EU na križovatke, realizovaného s podporou Európskeho parlamentu.