EÚ v roku 2018: Národné voľby

Minulý rok bol pre EÚ „rokom volieb“. Francúzi volili prezidenta, Nemci federálny parlament, k urnám šli aj Holanďania, Rakúšania a ďalšie krajiny.

Obavy z úspechov nacionalistických a pravicovo-populistických strán sa úplne nenaplnili. Macron porazil Le Penovú, Geert Wilders získal v Holandsku menej hlasov, než sa čakalo. Na druhej strane, nemecká AfD vstúpila do parlamentu s viac ako trinástimi percentami hlasov, a Slobodní sa stali súčasťou rakúskej vládnej koalície.

Národná voľby budú hýbať európskou politikou aj v roku 2018. Niektoré neupútajú v zahraničí veľa pozornosti – parlamentné voľby v Slovinsku či Luxembursku, prezidentské voľby na Cypre. Parlamentné voľby v Taliansku, či Švédsku, však budú pozorne sledované aj v iných krajinách.

Prinášame stručný volebný kalendár pre rok 2018.

Ostro sledované voľby

Prím medzi ostro sledovanými prípadmi hrá Taliansko. Parlamentné voľby budú v marci a výsledok je neistý. Od leta minulého roku je v prieskumoch najsilnejšou stranou Hnutie piatich hviezd, pohybuje sa tesne pod 20 percentami. To odmieta koalíciu s ktoroukoľvek z tradičných strán, na jednofarebnú vládu však pravdepodobne nezíska dosť hlasov.

Popularita vládnej Demokratickej strany dlhodobo klesá, aj kvôli konfliktom vo vnútri strany. Vo dvoch prieskumoch v decembri 2017 sa podľa Termometro Politico dostali pod 25 percent a je nepravdepodobné, že s ľavicovými spojencami vytvoria parlamentnú väčšinu.

Najsilnejšiu pozíciu má stredo-pravý blok. Silvio Berlusconi je späť a jeho Forza Italia má v prieskumoch nad 15 percent. Spolu s Lega Norde a nacionalistickou Fratelli d´Italia môžu získať viac ako 35 percent hlasov. Ani to však nemusí stačiť na vytvorenie vládnej väčšiny. Okrem toho, každá z týchto troch strán v minulosti spochybnila členstvo talianska v eurozóne.

V krajine sa hovorí aj o „veľkej koalícii“ Demokratickej strany a Forza Italia. Bolo by to však neľahké partnerstvo. Ďalšou možnosťou je menšinová vláda, ktorá by takmer určite priniesla ďalšie predčasné voľby.

Prví pôjdu k volebným urnám Česi. Prvé kolo prezidentských volieb sa v Českej republike bude konať 12.-13. januára, druhé o dva týždne neskôr. Najpravdepodobnejším víťazom prvého kola je Miloš Zeman. V druhom sa, podľa prieskumov, stretne s niekým z dvojice Jiří Drahoš – Michal Horáček.

Opätovné víťazstvo Miloš Zemana by bolo dobrou správou pre menšinovú vládu Andreja Babiša – súčasný prezident vyhlásil, že je udrží v úrade aj bez parlamentnej väčšiny. M. Zeman je zároveň v zahraničí známy predovšetkým kontroverznými vyhláseniami namierenými voči novinárom, utečencov, či napríklad podporou referenda o členstve Českej republiky v EÚ (hoci sám tvrdí, že by v ňom hlasoval za členstvo).

Budúca európska politika Českej republiky bude závisieť hlavne od toho, s kým hnutie ANO vytvorí koalíciu. Po voľbách môže dôjsť k vypísaniu referenda o vystúpení Česka z EÚ, zhodujú sa odborníci, ktorých oslovil portál EurActiv.sk.

Vo Švédsku vedú v prieskumoch jasne Sociálni demokrati. Vládu môžu vytvoriť s Ľavicovou stranou a Zelenými. Ich náskok pred stredo-pravou koalíciou vedenou stranou Nya Moderaterna (Umiernení) je však len okolo jedného percenta. Do 9. septembra sa to môže ľahko zmeniť.

Dôležitý bude výsledok nacionalistických Švédskych demokratov. Strana má korene v krajnej pravici, a mnohé kontroverzné postoje. Od leta 2015 sa v prieskumoch pohybujú tesne pod 20 percentami.

V Maďarsku sa žiadna zmena nechystá. Voľby na jar vyhrá Fidesz, a premiérom bude aj naďalej Viktor Orbán. Otázkou tak je len to, či Fidesz získa späť dvojtretinovú ústavnú väčšinu, o ktorú prišiel v roku 2015. Pomôcť mu má intenzívna kampaň postavená na nacionalizme a xenofóbii – od obviňovania G. Sorosa z podkopávania maďarskej vlády, po odpor voči Bruselu.

Vzhľadom na stav ľavicovej a liberálnej opozície je najvážnejším súperom krajne pravicový Jobbik.

Autor: Radovan Geist | EURACTIV Slovensko

Prehľad ďalších národných volieb, plánovaných na rok 2018, nájdete v článku na EURACTIV.sk.