Denník N

EÚ v roku 2018: Životné prostredie a klíma

Európsku úniu čakajú rozhodnutia v oblasti čistej dopravy, riadenia energetickej únie a uplatňovania Parížskej dohody o klíme. Diskutovať bude o obehovom hospodárstve, inteligentných mestách a zelenej Číne.

EURACTIV.sk pokračuje v tematickom prehľade udalostí, rozhodnutí a diskusií, očakávaných v roku 2018. Tentokrát sa venujeme oblasti životného prostredia a klimatickej politiky.

Rozhodnutia, ktoré padnú

Čistá doprava

V prvej fáze v roku 2016 sa energetická únia zameriavala na energetickú bezpečnosť, v druhej, vlaňajšej fáze na trh s elektrinou, energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje. Medzi rokmi 2017 a 2018 plynulo prechádza k doprave. S trochou optimizmu možno v roku 2018 očakávať dohodu európskych inštitúcií na balíčku čistá mobilita. V ňom je najdôležitejší návrh na zníženie emisií osobných a ľahkých úžitkových vozidiel medzi rokmi 2021 a 2030 o 30 percent. Podľa environmentalistov je málo ambiciózny – chýbajú im kvóty na výrobu bezemisných vozidiel –, slovenským automobilkám sa naopak zdá „nerealistický“. V prvom polroku 2018 má podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič predložiť ešte návrh legislatívy k emisným štandardom nákladných áut a k autonómnym autám. Tým by mala kvóta legislatívy pre energetickú úniu dosiahnuť 100 percent. Cieľom je schváliť všetky návrhy do konca mandátu kolégia komisárov v roku 2019.

Zväz automobilového priemyslu chce minimalizovať svoje ohrozenie novou legislatívou.

Slovenské ministerstvo hospodárstva na konci roka 2017 odobrilo predĺženie dotačnej schémy na podporu elektromobility o ďalší polrok. A pracuje aj na ďalších opatreniach pre jej podporu. Súčasťou akčného plánu naplánovaného na tento rok by mali byť nižšie dane či špeciálne cestné pruhy pre elektromobily. Ide však o medzirezortné témy a úspech nie je zaručený. Rok 2018 tiež ukáže, či na zelenú vlnu naskočí ministerstvo hospodárstva a automobilky aj v samotnej automobilovej produkcii, od ktorej je Slovensko životne (čoraz viac) závislé.

Riadenie energetickej únie

V roku 2018 majú členské štáty predložiť Európskej komisii prvú verziu národných energetických a klimatických plánov pre budúce desaťročie. Majú v nich vydláždiť cestu pre splnenie európskych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, emisií skleníkových plynov a energetickej účinnosti. Schválené majú byť plány v roku 2019. V roku 2018 sa tiež európske inštitúcie dohodnú na riadení energetickej únie. Týmto legislatívnym návrhom chce Európska komisia spresniť, akým spôsobom bude kontrolovať a vynucovať záväzky štátov zakotvené v ich plánoch. Pozície jednotlivých aktérov (Komisia, členské štáty a Rada EÚ) vo vyjednávaniach sú jasné, otáznik visí nad právomocami európskej exekutívy.

Do roku 2030 bude slovenská energetika takmer bezuhlíková, hovorí pre portál EurActiv.sk NORBERT KURILLA.

Na slovenskom pláne pracuje ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom životného prostredia. To druhé zároveň pripravuje environmentálnu stratégiu do roku 2030nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050. V roku 2018 by mala vláda schváliť environmentálnu stratégiu 2030, ktorá pokrýva všetky oblasti životného prostredia. K nízkouhlíkovej stratégii, ktorá pôjde nad rámec životného prostredia smerom k dekarbonizácii ekonomiky, má v tomto roku vzniknúť východisková štúdia v spolupráci so Svetovou bankou. Sledovať treba, nakoľko sa s plánmi envirorezortu stotožní rezort hospodárstva, ktorý má v agende reguláciu energetiky a priemyslu.

Svetový klimatický plán

Riadeniu akejsi svetovej energetickej (či skôr klimatickej) únie sa venuje konferencia strán ku klimatickým zmluvám, teda COP. Míľnikom bola COP21, na ktorej bola prijatá Parížska dohoda o klíme s cieľom obmedziť otepľovanie Zeme na dva stupne Celzia medzi predpriemyselným obdobím a rokom 2100. Bonnská COP23 naštartovala v roku 2017 rokovania o implementácii. Cestovnú mapu k jeho dosiahnutiu by mala nakresliť COP24, ktorá sa bude konať v roku 2018 v poľských Katoviciach. Tam by sa mali štáty dohodnúť na harmonizácii metodológie pre národné príspevky k znižovaniu emisií a financovaniu opatrení v rozvojových krajinách. Všetko by malo byť kodifikované v pracovnom programe. Záväzky štátov nemožno vynucovať, do istej miery to dokáže len Európska únia.

Estónske predsedníctvo nevidí priestor pre ambicióznejšie znižovanie emisií, európska mimovládka ho považuje za nevyhnutné.

COP24 sa bude konať v čase slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine. V4 tak môže na domácej pôde ukázať, že ju nespája len negatívna agenda odmietania utečeneckých kvót, ale aj pozitívna agenda pokroku v zelených politikách. Maďarsko ratifikovalo Parížsku dohodu ako prvé v Únii, Poľsko je stredoeurópskym lídrom v elektromobilite a Česko a Slovensko majú nízke emisie vďaka jadrovej energii. Rok 2018 môže byť príležitosťou tieto úspechy zviditeľniť. Dôležité samozrejme bude, či takí Poliaci a Slováci zakročia aj proti (nelegálnemu) vyrubovaniu vzácnych pralesov a špinavým uhoľným elektrárňam.

Celý článok nájdete na stránkach EURACTIV.sk.

Teraz najčítanejšie

EURACTIV

EURACTIV.sk je spravodajský portál o dianí v Európskej únii a európskom dianí na Slovensku. Vychádza od roku 2003. Blog je súčasťou projektu EU na križovatke, realizovaného s podporou Európskeho parlamentu.