EÚ v roku 2018: Životné prostredie a klíma
Európsku úniu čakajú rozhodnutia v oblasti čistej dopravy, riadenia energetickej únie a uplatňovania Parížskej dohody o klíme. Diskutovať bude o obehovom hospodárstve, inteligentných mestách a zelenej Číne.
EURACTIV.sk pokračuje v tematickom prehľade udalostí, rozhodnutí a diskusií, očakávaných v roku 2018. Tentokrát sa venujeme oblasti životného prostredia a klimatickej politiky.
Rozhodnutia, ktoré padnú
Čistá doprava
V prvej fáze v roku 2016 sa energetická únia zameriavala na energetickú bezpečnosť, v druhej, vlaňajšej fáze na trh s elektrinou, energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje. Medzi rokmi 2017 a 2018 plynulo prechádza k doprave. S trochou optimizmu možno v roku 2018 očakávať dohodu európskych inštitúcií na balíčku čistá mobilita. V ňom je najdôležitejší návrh na zníženie emisií osobných a ľahkých úžitkových vozidiel medzi rokmi 2021 a 2030 o 30 percent. Podľa environmentalistov je málo ambiciózny – chýbajú im kvóty na výrobu bezemisných vozidiel –, slovenským automobilkám sa naopak zdá „nerealistický“. V prvom polroku 2018 má podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič predložiť ešte návrh legislatívy k emisným štandardom nákladných áut a k autonómnym autám. Tým by mala kvóta legislatívy pre energetickú úniu dosiahnuť 100 percent. Cieľom je schváliť všetky návrhy do konca mandátu kolégia komisárov v roku 2019.
Slovenské ministerstvo hospodárstva na konci roka 2017 odobrilo predĺženie dotačnej schémy na podporu elektromobility o ďalší polrok. A pracuje aj na ďalších opatreniach pre jej podporu. Súčasťou akčného plánu naplánovaného na tento rok by mali byť nižšie dane či špeciálne cestné pruhy pre elektromobily. Ide však o medzirezortné témy a úspech nie je zaručený. Rok 2018 tiež ukáže, či na zelenú vlnu naskočí ministerstvo hospodárstva a automobilky aj v samotnej automobilovej produkcii, od ktorej je Slovensko životne (čoraz viac) závislé.
Riadenie energetickej únie
V roku 2018 majú členské štáty predložiť Európskej komisii prvú verziu národných energetických a klimatických plánov pre budúce desaťročie. Majú v nich vydláždiť cestu pre splnenie európskych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, emisií skleníkových plynov a energetickej účinnosti. Schválené majú byť plány v roku 2019. V roku 2018 sa tiež európske inštitúcie dohodnú na riadení energetickej únie. Týmto legislatívnym návrhom chce Európska komisia spresniť, akým spôsobom bude kontrolovať a vynucovať záväzky štátov zakotvené v ich plánoch. Pozície jednotlivých aktérov (Komisia, členské štáty a Rada EÚ) vo vyjednávaniach sú jasné, otáznik visí nad právomocami európskej exekutívy.
Na slovenskom pláne pracuje ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom životného prostredia. To druhé zároveň pripravuje environmentálnu stratégiu do roku 2030 a nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050. V roku 2018 by mala vláda schváliť environmentálnu stratégiu 2030, ktorá pokrýva všetky oblasti životného prostredia. K nízkouhlíkovej stratégii, ktorá pôjde nad rámec životného prostredia smerom k dekarbonizácii ekonomiky, má v tomto roku vzniknúť východisková štúdia v spolupráci so Svetovou bankou. Sledovať treba, nakoľko sa s plánmi envirorezortu stotožní rezort hospodárstva, ktorý má v agende reguláciu energetiky a priemyslu.
Svetový klimatický plán
Riadeniu akejsi svetovej energetickej (či skôr klimatickej) únie sa venuje konferencia strán ku klimatickým zmluvám, teda COP. Míľnikom bola COP21, na ktorej bola prijatá Parížska dohoda o klíme s cieľom obmedziť otepľovanie Zeme na dva stupne Celzia medzi predpriemyselným obdobím a rokom 2100. Bonnská COP23 naštartovala v roku 2017 rokovania o implementácii. Cestovnú mapu k jeho dosiahnutiu by mala nakresliť COP24, ktorá sa bude konať v roku 2018 v poľských Katoviciach. Tam by sa mali štáty dohodnúť na harmonizácii metodológie pre národné príspevky k znižovaniu emisií a financovaniu opatrení v rozvojových krajinách. Všetko by malo byť kodifikované v pracovnom programe. Záväzky štátov nemožno vynucovať, do istej miery to dokáže len Európska únia.
COP24 sa bude konať v čase slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine. V4 tak môže na domácej pôde ukázať, že ju nespája len negatívna agenda odmietania utečeneckých kvót, ale aj pozitívna agenda pokroku v zelených politikách. Maďarsko ratifikovalo Parížsku dohodu ako prvé v Únii, Poľsko je stredoeurópskym lídrom v elektromobilite a Česko a Slovensko majú nízke emisie vďaka jadrovej energii. Rok 2018 môže byť príležitosťou tieto úspechy zviditeľniť. Dôležité samozrejme bude, či takí Poliaci a Slováci zakročia aj proti (nelegálnemu) vyrubovaniu vzácnych pralesov a špinavým uhoľným elektrárňam.
Celý článok nájdete na stránkach EURACTIV.sk.
