Denník N

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Čo čaká EÚ v roku 2018 v oblasti energetiky? EURACTIV.sk pokračuje v sérii tematických prehľadov.

Rozhodnutia, ktoré padnú

Rozmotanie plynovodov

Pre rok 2017 sme predpovedali rozhodnutie o plynovode Nord Stream 2. Napokon ich padlo niekoľko. Všetky sa projektu plynovodu medzi Ruskom a Nemeckom týkajú nepriamo, všetky ho však môžu negatívne ovplyvniť. Výsledok ukáže rok 2018. Americký kongres schválil protiruské sankcie, o spôsobe ich uplatňovania rozhodne nepredvídateľný prezident Donald Trump. Európska komisia predložila návrh na mandát, a potom aj na smernicu o vnútornom trhu s plynom, o ich osude rozhodnú členské štáty. Komisia chce dosiahnuť uplatnenie európskych protimonopolných pravidiel na Nord Stream 2. Ide však proti Nemecku. Bulharské predsedníctvo navyše nepovažuje rokovania o mandáte – na rozdiel od estónskeho – za svoju prioritu. Podobne to môže byť aj v prípade nasledujúceho, rakúskeho predsedníctva, keďže tamojšia firma OMV sa podieľa na Nord Streame 2. Gazprom už priznal, že americké sankcie môžu stavbu spomaliť, vyjednávania na linke Brusel – Moskva považuje za zbytočné.

Manévrovací priestor Gazpromu v Európe môže vo všeobecnosti ovplyvniť výsledok protimonopolného konania Komisie, ktoré by sa malo tento rok skončiť. Výstavba štvrtej dovoznej trasy do Únie – južného plynovodného koridoru medzitým napreduje, plyn by mal do Európy doviezť v roku 2020.

strednej Európe sa rozhodne, či má dostatočne zaujímavý trh pre dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG). V záplave lacného ruského plynu to vôbec nie je samozrejmosťou. Napriek dodávkam z Kataru a Spojených štátov nie je kapacita poľského dovozného terminálu Świnoujście naplno využitá. Na opačnom konci severojužného koridoru, pokračujú prípravné práce pre stavbu terminálu na chorvátskom ostrove Krk. Na ten práve beží open season, ktorý má naznačiť záujem o jeho kapacity. Severojužný koridor má posilniť slovenský projekt Eastring, ktorého štúdia uskutočniteľnosti má byť dokončená v júni. Bližšie k realizácii (v roku 2021) má slovensko-poľské prepojenie, ktoré sa tento rok začne stavať.

Smerom k zelenej energii

V roku 2018 sa diskusia o balíčku „Čistá energia pre všetkých Európanov“ pretaví do rozhodnutí o jeho definitívnej podobe. Rozhodne sa o legislatíve o riadení energetickej únie, obnoviteľných zdrojoch a energetickej účinnosti. Pozície členských štátov v Rade EÚ a Európskeho parlamentu však nemôžu byť vzdialenejšie. Kým Rada si schválila pre rok 2030 cieľ 27 percent pre obnoviteľné zdroje a 30 percent pre energetickú efektívnosť, Parlament žiada ciele 35 a 40 percent. To, že rozhodnutia európskych zákonodarcov nepadnú ľahko, ani rýchlo, naznačuje svojím prístupom aj bulharské predsedníctvo v Rade EÚ. Energetická únia nefiguruje medzi jeho štyrmi politickými prioritami.

Priemysel sa napriek tomu vyvíja svojím tempom. Rýchlejšie ako legislatíva. Na rýchlo klesajúce náklady na výrobu elektriny z vetra a slnka zareagovala Komisia, ktorá za svoju prioritu označila schválenie 30-percentného podielu pre rok 2030 namiesto pôvodného, 27-percentného cieľa. Veľké európske energetické firmy podporujú cieľ 35 percent, po ktorom volá Parlament. Pracujú tiež na projekte, ktorý má európske siete pripraviť na viac ako 50-percentnú penetráciu obnoviteľnými zdrojmi v horizonte 2030. Zúčastňuje sa na ňom aj portál EURACTIV Slovensko.

V roku 2018 možno očakávať schválenie nových slovenských zákonov o energetike a obnoviteľných zdrojoch. Ten prvý predložilo ministerstvo hospodárstva do pripomienkového konania, ten druhý ešte len píše. Efektívnejšiu podporu obnoviteľných energií má zabezpečiť systém doplatkov a aukcií namiesto dnešných automatických výkupných cien. Súčasný systém sa zasekol v stop-stave, kedy distribútori odmietajú pripájať zdroje s kapacitou nad 10kW. Nový systém však musí presvedčiť nielen svojou vyššou efektívnosťou, ale aj transparentnosťou.

Dobré správy pre jadro

V prehľade pre rok 2017 sme predpovedali, že obhajcovia jadra budú hovoriť o jeho renesancii v Európe. To sa napokon nestalo. V roku 2018 však budú mať právo na niekoľko dobrých správ. EURACTIV.com píše, že pre bulharské predsedníctvo je prioritou zmena Zmluvy o Euratome, ktorú jadrový priemysel žiada. Ak všetko pôjde podľa plánu, do skúšobnej prevádzky by mali tento rok vstúpiť reaktory tretej generácie EPR v domovskom Francúzsku a v Číne. Na plnú komerčnú prevádzku však pravdepodobne dôjde až v roku 2019. V roku 2018 mal byť pôvodne spustený aj EPR vo Fínsku, napokon termín posunuli na rok 2019. S výstavbou dvoch nových ruských reaktorov z ruskej pôžičky sa začne v roku 2018 v maďarskom Paksi, Európska komisia ju vlani definitívne odobrila. Plány na novú elektráreň oživili vo východnej časti Únie aj Poliaci. Podľa EURACTIV.com je prioritou bulharského predsedníctva aj projekt experimentálnej jadrovej fúzie ITER (súčasné jadrové technológie sú založené na štiepení). Ťažko však povedať, či ide o dobrú alebo zlú správu, keďže hlavná jadrová lobby tento projekt z princípu odmieta. S Rakúskom na čele EÚ v druhom polroku 2018 to však nebude lepšie, keďže táto krajina odmieta z princípu jadro.

Na konferencii, kde Rakúsko jadro odmietlo, ho Slovensko obhajovalo. Predsa len – samo by malo uviesť tento rok do skúšobnej prevádzky jeden z mála reaktorov vo výstavbe v Európe – Mochovce 3. Komerčná prevádzka, ako aj spustenie štvrtého bloku, je naplánované až na koniec desaťročia. Mochovciam môže v roku 2018 pomôcť aj začiatok výstavby ďalších prepojení s Maďarskom, cez ktoré bude Slovensko – budúci čistý vývozca elektriny – svoju komoditu exportovať.

Celý článok nájdete na stránkach EURACTIV.sk.

Teraz najčítanejšie

EURACTIV

EURACTIV.sk je spravodajský portál o dianí v Európskej únii a európskom dianí na Slovensku. Vychádza od roku 2003. Blog je súčasťou projektu EU na križovatke, realizovaného s podporou Európskeho parlamentu.