Denník N

Experiment Šťastná škola

doteraz som písal veľa o manažérovi šťastia, mojej motivácií, prostriedkoch, ktoré sa dajú na tejto pozícií využiť a ako. V tomto experimente však ide o viac ako o jedného človeka, Ide o budovanie kolektívu z detí, celého školského tímu.

Zamerať sa v experimente len na jedného človeka by bolo príliš egoistické a navyše nereálne. Manažér šťastia síce bude vztyčným dôstojníkom tohto projektu, nebude však jediným. Do projektu vstupuje každý koho sa tento experiment bude dotýkať. Nazvali sme ho preto „ŠŤASTNÁ ŠKOLA“.

Iste poznáte rôzne rebríčky, ktoré hodnotia, ktorá škola je najlepšia v tej alebo inej kategórií. Mnoho športových súťaží, kvôli ktorým deti makajú na sebe, aby prekonali ostatné školy a získali pohár, medaile či prestížne uznanie naj škola v meste, naj škola v kraji, naj škola na Slovensku.

Predstavte si, že by bola celkom iná súťaž, v ktorej by mohli vyhrať všetci. Nikto by s nikým nesúťažil, zapojili by sme tvorivú energiu každého kto by sa chcel zapojiť. Kde by neexistovali kvantitatívne podmienky k tomu, aby sa škola vyhlásila za šťastnú. Kde by sa v škole budovali triedne kolektívy, priateľstvá medzi mladšími a staršími deťmi, svojimi učiteľmi ale i s rodičmi. Škola, v ktorej základom by bola slušná komunikácia, empatia a aktívne načúvanie. Kde by boli len dve miesta, na tom prvom mieste by boli školy, ktoré sú skutočne šťastné (nemyslíme tým hrané šťastie plné pretvárky) a na tom druhom školy, ktoré by ešte šťastie do svojich priestorov nedostali. Tie, ktoré by boli na prvom mieste by mohli pomáhať tým z miesta druhého práve príkladom praxe, ktorú by zaviedli u seba.  Poznali by sa navzájom a mohli by spoločne si podľa chuti a kreativity organizovať akcie nielen na svojej miestnej ale i celoslovenskej úrovni. Veď práve to je na tom to krásne, že každý môže svojim nápadom či priložením ruky k dielu pomôcť pri tvorení šťastnej školy a tým k vytvoreniu šťastných menších komunít, ktoré sa môžu spájať cakumprásk v celok. V prostredí, kde sa človek nemusí báť vysloviť svoj názor, povedať svoj nápad a namiesto kritiky môže očakávať odporúčania ako by sme spoločne mohli danú vec zrealizovať.

Vraví sa, že cintoríny sú tie najbohatšie miestami na svete. Že prečo? Lebo v hroboch sa spolu s ľuďmi pochovali ich najväčšie vynálezy, lieky na rozličné choroby. Títo ľudia nemali odvahu povedať o svojich plánoch alebo v nich neboli podporení. Koľko partnerských vzťahov je takto „mŕtvych“, kvôli tomu, že partneri vzájomne nekomunikovali alebo sa nepodporovali vo svojich nápadoch a tak s dohárajúcimi plánmi chátral aj vzťah? Prečo na začiatku vzťahu sú ľudia k sebe tolerantnejší a čím dlhšie sa poznajú, tým viac si jeden do druhého dovolia, tým menej času si vzájomne obetujú? Ak má byť vzťah šťastný, mali by sa snažiť o šťastie obaja rovnako. Ak má byť škola šťastná, mali by sa snažiť o šťastie všetci, ktorí do nej vstupujú. Preto tento experiment nebude o manažérovi šťastia, bude o celej komunite. A o tom, ako sa nám darí, vás budem informovať.

 

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

animátor, vedúci táborov, autor kníh Naivná pedagogika z praxe, cestovateľ a držiteľ Slovenského rekordu v počte prejdených hradov, zámkov a zrúcanín. Vyštudoval odbor sociálna pedagogika a vychovávateľstvo v Trnave, s univerzitou spolupracuje ako inštruktor zážitkovej pedagogiky pre študentov Trnavskej univerzity. Pôsobí ako advisor a mentor v programe IAMbitious v Dubnici nad Váhom. Ako učiteľ realizoval experiment šťastná škola, kde pôsobil na pozícií manažéra šťastia. Pedagogickým a mentorským mottom je každý deň inšpirovať seba i druhých ľudí na svojej ceste za šťastím a naplnením svojho poslania