Denník N

O vodníkoch a podvodníkoch alebo čím všetkým ešte musí slovenské školstvo preplávať

Rozprávkové a či reálne postavičky – niekedy nevedno, čo je realita a čo fikcia.

Aj dnešní „vodníci“ si zväčša sedkajú na zadku niekde v „zašivárni“ a leštia svoje hrnčeky s vierou, že sa do nich hádam raz chytí nejaká významná duša a vodník prestane byť mĺkvym nezaujímavým vodníkom, hoci aj s úsmevom od ucha k uchu – stane sa hviezdou prvého rangu, ktorého budú všetci počúvať a uznávať. Podvodníci, naopak, nesedia v žiadnom závetrí, ale idú na to pekne z ostra. Ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma, treba poriadne čeriť vodu. Nech je o čom hovoriť. Lebo čo ak sa naplní „zíde z očí, zíde z mysle“. To by podvodníka zničilo, potrebuje byť na očiach, samozrejme, s maskou seriózneho. Veď ak by všetci videli, že je to skutočný podvodník, hneď by bol oheň na streche. Na rozdiel od vodníka netúži po lacnej sláve, nebaží po záujme verejnosti, nezaujímajú ho dušičky. Má iba jeden cieľ: peniaze. Vodník si svoj rybník aspoň zdanlivo „hýčka“ – stará sa, aby každý robil, čo zákon káže a keď všetci poslúchajú, večer sadne na breh a vyhráva svoju vodnícku uspávanku nemohúcnosti. To podvodník hudie svoju prefíkanú pesničku hneď od začiatku bez okolkov – a hudie je pekne, s cieľom oblbovať, až kým našinec načisto neosprostie. Tu vytiahne ťažké zbrane, zapichne dýku do chrbta celkom nečakane. Čím nečakanejšie, tým lepšie. Toľko rozprávka. Či realita? Skôr nepodarená rozprávka, možno o našich školských ministroch, menších či väčších rybách na dôležitých miestach, o ľuďoch so zakalenými alebo vypratými charaktermi. Ak ste nenašli pointu, vôbec nevadí – nie je, zakapala ako posledná školská reforma. Ak vám tento príbeh pripomína niektorú z epizód diania v našom školstve, nie ste na omyle. Ak ste v nej našli niekoho, kto by mohol byť pokojne vodníkom aj podvodníkom, nemá zmysel sa tváriť, že postavy sú vymyslené. Stále tam niekde sedia, a je jedno, kde – svojim sedením alebo aj státím nielenže bránia rastu kvality školstva, ale ju doslova a do písmena devalvujú. Kto neverí, nech si počká – pretože nie je tajomstvom, že tak, ako sa my správame teraz, sa budú správať naše deti potom (a ešte horšie). A to už nie je rozprávka, ale holý fakt. Že vám práve teraz niekto s takým exkluzívnym charakterom zapichol tú pomyselnú dýku? No a čo, všetci sme predsa nahraditeľní. Ak sa to niekomu nepáči, nech nepracuje v školstve. Vždy je predsa možné si povedať: po mne potopa.

 

 

Teraz najčítanejšie

Silvia Dončevová

Sociálna pedagogička, Katedra pedagogiky a andragogiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Na spestrenie voľného času aj supervízorka pre pomáhajúce profesie a mediátorka v rodinných a pracovných sporoch, v úplnom utajení inštruktorka port de bras a yogy. Ak sa podarí dobre sa zašiť, vášnivá čitateľka.