Denník N

Prvý pilier, virtuálne individuálne účty („notional defined contribution“)

Systém virtuálnych individuálnych účtov je upravený „pay as you go“ systém, ktorý nájdeme napríklad v Poľsku, Švédsku, Taliansku alebo Lotyšsku. Takýto systém naďalej funguje rovnakým spôsobom ako priebežný systém, len s „novým mejkapom“. V systéme virtuálnych účtov sú dôchodky vypočítavané na základe poistnomatematických princípov, v závislosti na výške odvedených príspevkov a očakávanej dĺžky života. „Na individuálnych účtoch sú zaznamenávané príspevky a tento virtuálny kapitál  je zhodnocovaný dopredu stanovenou mierou výnosnosti.

Navonok  fiktívne účty  imitujú šetrenie, lebo účastník každý rok dostane výpis zo sociálnej poisťovne s doteraz zaplatenými odvodmi, „úročenými“ fiktívnou úrokovou mierou. Pri takejto zmene nevznikajú nijaké rezervy, žiadne peniaze sa neakumulujú, naďalej platí, že peniaze, ktoré občan odvádza do systému sú ihneď vyplácané  žijúcim dôchodcom.“[1]

Pri dosiahnutí dôchodkového veku sa pri výpočte dôchodku zvažuje očakávaná dĺžka života a podľa možnosti fiktívna úroková miera. Nič to však nemení na fakte, že administrátor systému (štát) v čase výplaty dávky nemá naakumulované rezervy a musí sa tak spoliehať na bežné príjmy od pracujúcich občanov.[2]

Medzigeneračný konflikt teda nie je možné odstrániť ani zavedením virtuálnych účtov dôchodkového sporenia. Aj keď virtuálne účty vnášajú do systému zásluhovosť, nemenia jeho podstatu. Na účte môžete mať napísané čo­koľvek, no nikde v Sociálnej poisťovni nie sú iné peniaze než tie, ktoré sa v minulom mesiaci vybrali. Ak teda v dôchodkovom systéme nie je dosť peňazí, vláda musí dôchodky znížiť, hoci má každý občan na svo­jom virtuálnom účte vyššiu sumu.[3]

Keďže výpočet priznaného dôchodku podľa aktuálnej očakávanej dĺžky dožitia (stredná dĺžka dožitia) je samotnou podstatou virtuálnych dôchodkových účtov,  štát týmto spôsobom presúva jeden z hlavných problémov, ktorý vytvára tlak na dôchodkový systém, a to predlžovanie doby poberania dôchodku, na plecia sporiteľov. Problém, ktorý by inak bolo potrebné riešiť politicky nepríjemným znižovaním dôchodkov alebo inou parametrickou reformou vyrieši samotný spôsob výpočtu dôchodku v systéme virtuálnych účtov, čisto na základe štatistických údajov. Riziko dlhovekosti sa prenáša na občana. Takýto spôsob „samobalansovania“ taktiež čiastočne chráni pred narastaním deficitov v prípade ak sa na nepopulárne zmeny nenájde dostatočná politická vôľa.

Axiómy, fakty a tézy

  • Virtuálne dôchodkové účty (NDC) nie sú skutočnou dôchodkovou reformou.
  • NDC iba prenášajú riziko dlhovekosti zo štátu na občana.

Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.

 

[1] LEŠČINSKÁ, Zuzana (2009): Dôchodkové zabezpečenie v krajinách V4 – komparatívna analýza

[2] spracované podľa: THOMAY, Martin (2003): Analýza návrhu „Koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike“. Bratislava: Inštitút pre slobodnú spoločnosť, str. 15, dostupné: www.liberton.sk/archive.php?file=100, dňa 6.4.2011

[3] spracované podľa: CHREN, Martin a ŠVEJNA, Ivan (2004): Dôchodková reforma po slovensky. Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, 96s., ISBN 80-969098-0-0, str. 18

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Peter Cmorej

Expert SaS pre Odvodový bonus a dôchodkový systém. Finančný analytik, spoluzakladateľ portálu MôjPoradca.sk, spolumajiteľ www.ako-investovat.sk, predseda OZ Spotrebiteľské právne centrum, kde sa venujem ochrane spotrebiteľov vo finančnom sektore. Komunálny politik v Petržalke. Živí ma najmä ekonomické poradenstvo a sprostredkovanie finančných produktov. Viac na www.petercmorej.sk, www.chranimespotrebitelov.sk, www.ako-investovat.sk