Predzvesť víkendu

Piatok bol pracovný viac, ako predpokladala, povinnosti sa jej nakopili a akosi z nich neubúdalo želaným tempom. Keď zatvorila dvere kancelárie, zdalo sa jej, že z týchto priestorov nevyšla minimálne dva dni. Možno sa pod tento pocit podpísala aj obedná prestávka, zvyčajne sa dostane aspoň do blízkej reštaurácie a dopraje si teplé jedlo. Dnes to nešlo, bola u seba zatvorená celý deň a maximom blaha bola suchá strava, jediným osviežením šálka kávy. Bola vďačná aj za ňu, rýchlovarná kanvica je v priestoroch chodby spoločná pre všetkých kolegov a varenie kávy bolo pre ňu potrebným rozptýlením i relaxom.

Ešte aj odchod z firmy sa predĺžil, nie a nie nájsť kľúče. Jedno vrecko, druhé, potom kabelka, nič, po kľúčoch ani stopy. Tvár jej zalialo teplo, zhodiť kabát a celú procedúru si zopakovať. Kabát jej nebol naklonený, ale taška na tom bola rovnako, musela hľadanie rozšíriť na celú kanceláriu. Zásuvky prešla rad za radom, ale nedočkala sa, keby aspoň tušila, kam ich mohla dať.

Nesťažuje sa, našla ich, boli položené na chladničke, nechápe, kedy ich tam dala. I keď, až také zvláštne jej to nepríde, dnes nevie, kde jej hlava stojí. Mať tak auto, povzdychne si cestou domov, ešte niekoľko dní si musí vystačiť s hromadnou dopravou, auto je v servise. Autobusová zastávka praská vo švíkoch, najradšej by sa otočila opačným smerom. Namiesto toho by mala natiahnuť nohy, v diaľke sa črtá autobus, podľa farby, by mohol byť jej.

Stojí na jednej nohe, ale teší sa, ak sa to dá tak povedať. Aspoň sa vezie, poniektorí nemali také šťastie ako ona, zostali pred dverami autobusu. Ruka jej tŕpne, tyč na držanie je poriadne vysoko, keby sa na ňu nelepil ten statný chlapík. Inteligent, neustále sa o ňu opiera a z opačnej strany jej akýsi odroň s alkoholovým dychom funí do tváre. Teší ju jediné, je to cesta domov, už sa nevie dočkať víkendu.