Denník N

Silou namiesto rozumu

Celoslovenské testy žiakov preukázali zanedbávanie rómskej reformy. Avizované nasadenie policajtov do osád to len potvrdzuje.

Z výsledkov testovania žiakov 5. ročníka základných škôl, ktoré zverejnilo minulý týždeň ministerstvo školstva, vyplynulo, že rozdielne výsledky dosiahli žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a ostatní žiaci.

Žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je podľa ministerstva najviac v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Dosiahli horšie výsledky ako ostatní. Po zverejnení týchto výsledkov sa okamžite začali hľadať nástroje, ako týmto znevýhodneným žiakom pomáhať, aby dobehli svojich rovesníkov.

Na prvý pohľad sa ukazuje, že ide jednoznačne o ekonomický problém. Tam, kde žiaci pochádzajú z chudobnejších rodín, dosahujú horšie výsledky. Skutočne, spomenuté kraje patria medzi tie, ktoré na Slovensku hospodársky zaostávajú. Takže tlačiť treba v prvom rade na hospodársky rozvoj týchto regiónov, potom sa zlepší aj kvalita vzdelávania.

Na problém sa dá však pozrieť z úplne iného konca. Keď sa zameriame na kraje s naviac znevýhodnenými rodinami, uvidíme, že ony sa od ostatných odlišujú aj etnickým zložením obyvateľstva. Žije v nich najviac Rómov.

Ak ideme hlbšie do regiónov a sústredíme sa najhoršie výsledky všetkých skúmaných žiakov z matematiky, zistíme že v prvej desiatke sú okresy Gelnica, Kežmarok, Košice okolie, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Sabinov. Sú to zároveň lokality, ktoré patria podľa posledných zisťovaní z roku 2013 do prvej desiatky s okresov s najväčším podielom Rómov zo všetkých obyvateľov.

Po pohľade na testovanie z tohto uhla pohľadu rýchlo pochopíme, že zlé učebné výsledky sú najmä tam, kde je vysoký podiel Rómov. Keď otvorene prijmeme túto jednoduchú súvislosť, návrhy ísť cestou ekonomickej pomoci sociálne znevýhodneným komunitám sa ukážu ako nedostatočné a povrchné.

Je až komické, že vládne ministerstvo sa skrýva za znejasňujúcu terminológiu o sociálne znevýhodnených občanoch a nepomenuje problém otvorene. A nenavrhuje riešiť ho koncepčne a ucelene. Veď je na to na Slovensku vytvorená osobitná inštitúcia Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Papierovo sa rómskemu problému vláda chce vážne venovať, no na druhej strane sa ho jej ministerstvo bojí pomenovať.

Ale neplatí to o každom ministerstve. Rezort vnútra opäť trápi kriminalita v rómskych osadách, a tak si na ňu ide osobitne posvietiť. Tu je slovník okato otvorený.

Pritom by to malo byť presne naopak. Ak chceme niečo robiť s katastrofálnou situáciou v rómskych osadách, treba sa zamerať na tamojších Rómov a hľadať nástroje, ako ich vytiahnuť z chudoby a podnietiť k aktivite. Je zrejmé, že sa nebude dať spoliehať len na ekonomické nástroje, treba ísť oveľa hlbšie.

Ak chceme niekoho postihovať za to, že porušuje zákony, potom nesmieme skúmať, do akého etnika patrí, ale čo zlé vykonal. Netrestať skupiny ľudí, ale uplatňovať zákon na každého jednotlivca rovnako.

Populistickí politici veľmi dobre vedia brnkať na city voličom. Prichádzajú s ľúbivými vyjadreniami o potrebe tvrdej ruky a vsúvajú sa do roly spasiteľov. Na druhej strane osudovo zanedbávajú zásadné reformy. Je smutné, že v rómskej problematike nedokážu koncepčne pomenovať zásadné východiská, nie to ešte zmysluplne konať.

Teraz najčítanejšie

Jozef Hajko

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.