Výroba dezinformácie v praxi

Vytvorenie dezinformácie sa bežne označuje za „hru so slovíčkami“, alebo ak by ste pracovali v Hlavných Správach tak za „prezentovanie iného pohľadu“. Ak čítate často správy, tak analýza zdroja informácie a jej overenie býva najúčinnejším spôsobom ako dezinformáciu vyvrátiť. Kvôli nedostatku času však nieje možné každú dezinformáciu overovať a vyvrátiť okamžite. Tiež nieje možné vždy použiť tento postup. Neexistuje len jeden druh dezinformácie, ani jeden spôsob ich vytvorenia, avšak v každej sa nachádzajú jasné znaky ako bola vytvorená.

V tomto texte sa chcem zamerať nie na vytváranie neodzrojovaných správ, ale na úmyselnú manipuláciu existujúcich faktov a spôsoby ako ich odhaliť.

Konotácie a manipulácia s výrazmi
Význam jedného a toho istého slova sa môže meniť v závislosti na rôznych faktoroch. Tie môžu byť napríklad kultúrne a sociálne. Pre účely článku si definujme tri druhy konotácií. Pozitívne, neutrálne a negatívne.

Napríklad slovo „slovák“ vyvolá v našich podmienkach pozitívne emócie a preto je jeho konotácia pozitívna. Slovo „róm“ vyvolá negatívne a preto má negatívnu konotáciu. Striktne vzaté by však oba výrazy mali mať neutrálnu konotáciu a to špecificky v odborných textoch.

Vedecké a odborné texty bývajú častým terčom zámernej nesprávnej interpretácie. V tomto prvom prípade sa zameriam na hoax zvaný „Rodová ideológia“. Jedná sa o veľmi úspešný hoax, pretože vďaka jeho existencii sa na Slovensku konalo referendum a je zrejmé že veľká časť populácie tejto manipulácii dodnes verí. A nielen to, podarilo sa mu zmanipulovať vyše 300 členov slovenskej akademickej obce, ktorý podpísali Výzvu proti „rodovému scitlivovaniu“. V jednom konkrétnom prípade som si osobne overil, že podpisy sú pravé.

Výzva na prvý pohľad objektívne kritizuje (okrem iného) odborný text zvaný Metodická príručka sexuálnej výchovy na druhom stupni základných škôl. Výrazy „Rodovo citlivý“ nájdete v odstavcoch 3.9.x.

Že je tento text náchylný na dezinterpretáciu indikuje:
1. Väčšie množstvo vysvetliviek pod čiarou.
2. Používanie neutrálnych vedeckých termínov, ktoré sa líšia od hovorových výrazov.
3. Absencia kontextu. Časti textu sú prebrané z inej odbornej literatúry na ktorú je odkázané.

Dezinterpretácia sa zakladá na troch princípoch.
1. Na neutrálnom výraze „Rodovo citlivý“. Výraz samotný však trpí drobným neduhom prekladu aj v slovenskej odbornej literatúre. Lepší odborný preklad by bol „Rodová ohľaduplnosť“, hovorový výraz je „rovnosť pohlaví“. Nedostatok prekladu sa dá demonštrovať napríklad takto:
Be more sensitive. – Buď viac citlivý.
Be more sensitive to her feelings. – Buď viac vnímavý k jej pocitom.
Be more sensitive, she had a hard time. – Buď viac ohľaduplný, mala to ťažké.

Túto chybu si uvedomíte ak výraz „rodovo citlivý“ spätne preložíte do angličtiny a prehodnotíte jeho použitie v kontexte pôvodnej anglickej literatúry. V angličtine sa spája s rovnosťou pohlaví a v kontexte sexuality sa nepoužíva.

2. Vytvorením negatívnej konotácie k termínu „rodové scitlivovanie“ ktorý vyzerá ako odvodený z pôvodnej terminológie.
Konotačne neutrálne výrazy je ľahké zmeniť na negatívne, práve z dôvodu neznalosti ich odborného výrazu a prirodzenom strachu z neznámych a nových vecí. Takáto príležitosť sa naskytne pri každom neinformovanom publiku práve pri prvej prezentácii na pohľad neškodného vedeckého termínu.

3. Podvrhnutie falošného kontextu.
Kontext v skutočnosti pojednáva o postavení žien a mužov v spoločnosti a o zažitých predstavách typu „žena patrí do domácnosti“, alebo že niektoré vysoko odborného zamestania – technické alebo lekárske – sú vyhradené mužom. O odbúranie týchto stereotypov sa v USA zaslúžilo hnutie sufražetiek a zanechalo stopu v histórii i kultúre v USA. V našich kultúrnych podmienkach však k takému procesu nedošlo, preto tento kontext v našej spoločnosti chýba – rovnosť pohlaví je dnes chápaná ako samozrejmosť. Absencia tejto informácie v uvedenom texte však ponecháva otvorené dvere fantázii. V tomto prípade bol ako zdroj použitý názov príručky a pretože rovnosť pohlaví je skôr sociálny problém, je možné diskutovať či táto časť skôr nepatrí do oblasti občianskej výchovy.

Všetky tieto problémy však majú riešenie.
1. Presnejší preklad.
2. Je tiež možné nahradiť konotačne neutrálny výraz pozitívnym „rodová ohľaduplnosť“ a tým sťažiť jeho dezinterpretáciu.
3. Dbať na možnosť, že k literatúre sa dostane aj človek bez širších znalostí kontextu a prípadne rozšíriť text.

Čo indikuje, že výzva ktorú podpísalo 300 akademikov je dezinformáciou?
1. Prvým varovným znakom je, že obsahuje konotačne negatívne výrazy.
Výzva bola spísaná a podpísaná odborníkmi. Odborné texty by mali byť principiálne neutrálne.

2. Zavádza nový termín ktorý sa v kritizovaných slovenských textoch nenachádza – „rodové scitlivovanie“.
Jedná sa teda o konštrukt, nie o fakt prítomný v odbornej literatúre.

3. Používanie „buzz-words“
Výzva obsahuje termíny ako „sociálne inžinierstvo“ a „sociálny experiment“. Iné „buzz-words“ s pozitívnou konotáciou bývajú bežne používané na weboch o „zázračných liekoch“.

4. Výzva obsahuje „predslov“ a až potom samotnú výzvu.
Autori výzvy správne predpokladali, že nie všetci odborníci si dajú tú prácu s preštudovaním kritizovaných dokumentov. Preto do časti ktorá prechádza samotnej výzve uviedli ich vlastnú interpretáciu dlhú zhruba 800 slov. Stojí za pozornosť, že len Metodická príručka bez ostatných citácií má 154 strán. Pri „zhrnutí“ takého množstvo dát na jeden a pol strany sa určite nejaké dáta stratia.

5. Veľký počet zdrojov a neodborné referencie
Text výzvy obsahuje 21 odkazov na iné zdroje. Ich preštudovanie by zabralo v lepšom prípade niekoľko mesiacov. Za vhodný zdroj autori výzvy považujú blogy na wordpresse (bod V. väčšina linkov už nefunguje) prípadne články z obyčajných novín – nie odborných časopisov. Nejedná sa teda o konkrétnu odbornú kritiku jedného odborného textu, návrhu zákona, medzinárodnej zmluvy ale o „širokospektrálnu“ reakciu na viacero textov.

Úroveň odbornosti ľubovolného textu je možné posudzovať podľa najmenej dôveryhodného zdroja v referenciách. Ak vynechám nefunkčné linky na blogy, tak celá výzva má preto dôveryhodnosť bežného článku z novín (viz. bod X.), respektíve dôveryhodnosť nepodpísaného článku na feministickom webe (znova bod V.).

6. Jedná sa o starý hoax.
V USA je prítomný vyše pár rokov a jeho prívrženci tvrdia, že federálna vláda dáva do pitnej vody fluór preto aby zmenila sexuálnu orientáciu heterosexuálnych mužov. Tento hoax šíri aj Alex Jones.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=kpiUfb7adPE&feature=youtu.be&t=5m39s

Brali by ste pána Jonesa vážne?

Never forget, everyone can be fooled.

James Randi

P.S.
Pôvodne som si kládol otázku, či má zmysel vracať sa k štyri roky starému textu. Dnes však viem povedať, že tento text mal tak dlhú dobu neoprávnene privysoký kredit. I keď bol tento text kritizovaný niektorými vedcami, som názoru že k nemu pristupovali príliš v rukavičkách, formou ktorú si nezaslúži. Pred štyrmi rokmi nebol fenomén falošných správ natoľko rozšírený, dnes viem zodpovedne povedať, že obsah výzvy by nemal byť braný vážne.

Čo sa za štyri roky zmenilo? Dnes by ste jednej z autoriek výzvy asi neverili.

Mohli by ste mať pochybnosti o jej odborných i vedeckých motiváciách pri práci na Výzve:
http://www.evagrey.estranky.sk

P.P.S: A aby nedošlo k omylu, netvrdím že tu niekto zámerne klamal. Tvrdím že niekto poskytol interpretáciu na niektoré sociálne javy, pričom zohľadnil svoje politické a náboženské presvedčenie, pričom ich nadradil princípom vedeckej práce.