Progresívne Slovensko

Tento víkend si novozaložené hnutie „Progresívne Slovensko“ volilo svoje predsedníctvo. V tomto smere sa neudialo nič nepredvídané, predsedom sa podľa očakávaní stal Ivan Štefunko a okrem neho sa do čela strany postavili „otcovia a matky“ zakladateľky. Zaujímavejší však môže pre nás byť potenciál tohoto hnutia.

Pred nedávnom som zachytil akýsi suchý, priam až cynický komentár, že vznik strany už na Slovensku nie je ničím zvláštnym, ale skôr každoročnou rutinou. Áno, je pravda, že na Slovensku je priveľa strán a hnutí. Vo chvíli ako píšem tento blog je ich presne 152. To znamená jednu stranu na každého približne 35 802. občana. Je pravda, že väčšina z nich sú v „likvidácií“, ale aj tak sa jedná o neúmerný počet. Ak sa totiž pozrieme na náš parlament, nachádza sa v ňom 8 strán, čo je rozhodne priveľa. Naskýta sa teda prirodzene otázka, či má Progresívne Slovensko v takejto konkurencií šancu uspieť?

Ja si myslím, že má. Má totiž niekoľko trumfov, ktoré dnes v parlamente nevidieť. Po prvé má víziu, myšlienku, nie abstraktnú, ale vcelku reálnu. To sa dnes zdá byť nedostatkovým tovarom, väčšina politických súbojov je vedená spôsobom nezmyselného pokrikovania a hádok o tom, kto kradne viac. Toto nielen, že znechucuje občanov tejto krajiny, ale aj prekrýva akékoľvek konštruktívne nápady. Dnes Slovensko nepotrebuje a ani nechce Matoviča plačúceho na tlačovke, alebo Danka bozkávajúceho výložky. Tieto žabomyšie vojny nás neposúvajú nikam. Dnes nemáme žiadnu stranu, ktorá by nefungovala na základe kultu osobnosti, teda bez predsedu by nebola známa, úprimne viete mi vymenovať 4 poslancov Oľano? Alebo Smeru-SD? Či snáď SaS? Dokázali by ste aspoň troch zo „Sme rodina“? Väčšina populácie zrejme nie. A niet sa čomu diviť, tieto strany neponúkajú, žiadnu myšlienku, ich predstavitelia nemajú agendu, ich jedným nástrojom sú populistické reči a navodzovanie dojmu akéhosi boja „dobrej, vernej, občanov poslúchajúcej opozície“ a „zlej, skorumpovanej, drzej koalície“.

V tomto smere má PS veľkú šancu uspieť. Ak sa bude držať svojej myšlienky a ponúkať zrozumiteľné riešenia.

Ďalším bonusom je „čistá“ minulosť týchto ľudí, väčšina členov PS v politike doteraz nevystupovala, navyše sa jedná o vzdelaných a úspešných ľudí, toto by mohlo zabodovať najmä u voličov, ktorých už nebavia strany bez vízie.

Taktiež PS je, povedzme to otvorene, strana od stredu vľavo, teda presne taká akých je na Slovensku nedostatok. Jedinou takouto stranou bol dlhé roky Smer-SD, v podstate vlastnil monopol na ľavicového voliča. Teraz bude mať prvý krát konkurenciu. Má teda PS šancu prevziať voličov Smeru?

Myslím, že nie, určite nie toľko aby to Smer politicky zabilo. Je tomu tak najmä kvôli typu voliča na akého je Smer zameraný, teda nízko-príjmového, dôchodcu alebo pracovníka vo veľkej fabrike. Čo má PS veľký potenciál urobiť je, že priláka ľudí, ktorý majú stredo-ľavé zmýšľanie, ale nie sú stotožnení s politikou Smeru.

Treba si uvedomiť, že na Slovensku sú dve polia: jedno pole voličov o ktoré sa dnes bijú v podstate všetky strany, a do ktorého je pomerne ťažké preniknúť pretože je už viac-menej zabraté, a druhé pole, nevoličov ktoré, ako sa zdá, nevie osloviť väčším spôsobom žiadna z terajších strán. Podľa môjho názoru, práve toto druhé pole by malo byť cieľovou skupinou PS, ako nová strana, plná kvalitných ľudí, s dobrou ideou je schopná prilákať práve nevoličov. Teda ľudí, ktorý chytili apatiu voči nezmyselnej (ne)politike, ktorá na Slovensku v tejto chvíli je. Ak sa PS zamerá na týchto ľudí, myslím, že 15% vo voľbách môže aj prekročiť.

Slovensko má dnes mnoho strán a hnutí, čo nám chýba je strana s veľkým „S“, to či pred ním bude napísané aj „P“, uvidíme čoskoro. Ja verím, že áno. Bolo by to krásnym jarným vánkom, v tomto hnusnom zatuchnutom politickom vzduchu, aký dnes na Slovensku vládne.