Denník N

Istanbulský dohovor, domáce násilie a novela Trestného zákona

Ak ministerstvo pred polrokom upozornilo na nesúlad medzi Istanbulským dohovorom a právnym stavom v SR a teraz ide príslušné zákony novelizovať, prečo nenavrhne aj zmeny, ktorými by tento nesúlad odstránilo?

V júli minulého roka zverejnilo ministerstvo spravodlivosti analýzu súladu slovenskej legislatívy s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, teda s tzv. Istanbulským dohovorom. V oblasti trestného práva v nej konštatovalo nesúlad alebo len čiastočný súlad slovenského práva s dohovorom pri viacerých článkoch dohovoru.

Ministerstvo spravodlivosti a Istanbulský dohovor

V decembri toho istého roka dalo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely Trestného zákona, ktorý obsahuje aj návrh novely Trestného poriadku. Do návrhu novely zaradilo 0 (slovom „nula“) bodov, ktoré by riešili uvedený nesúlad slovenského práva s Istanbulským dohovorom.

Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2018, schválený vládou v decembri, predpokladá, že Trestný zákon by sa mal v tomto otvoriť ešte raz (v júni), avšak z dôvodov, ktoré s Istanbulským dôvodom nijako nesúvisia.

Istanbulský dohovor a novela Trestného zákona

Otázkou ostáva, prečo. Ak ministerstvo spravodlivosti pred polrokom upozornilo na nesúlad medzi opatreniami obsiahnutými v Istanbulskom dohovore a právnym stavom v Slovenskej republike a teraz ide príslušné zákony (Trestný zákon a Trestný poriadok) novelizovať, prečo nenavrhne aj zmeny, ktorými by tento nesúlad odstránilo?

Skutočnosť, že Slovenská republika Istanbulský dohovor neratifikovala, nie je z hľadiska položenej otázky dôležitá. Ak Istanbulský dohovor obsahuje opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, mali by sme sa usilovať premietnuť tieto opatrenia do našej legislatívy. Ratifikácia, neratifikácia.

A opatrenia Istanbulského dohovoru vo vzťahu k trestnému právu takýto charakter nepochybne majú. Ide o praktické veci, ktoré pomôžu zlepšiť ochranu obetí trestných činov a účinnejšie stíhať trestné činy násilia páchaného na ženách a domáceho násilia.

3 + 1: Návrhy z hromadnej pripomienky

Preto sme ich zahrnuli do našej hromadnej pripomienky k novele Trestného zákona a žiadame ministerstvo spravodlivosti, aby ich do návrhu novely doplnilo. Ide o tieto tri body:

  1. neprípustnosť dôkazov bezdôvodne spochybňujúcich dôveryhodnosť obete (článok 54 dohovoru),
  2. zabezpečenie právnej pomoci niektorým obetiam trestných činov spojených s násilím páchaným na ženách, domácim násilím a sexuálnym násilím aj v prípade, že si obeť neuplatňuje náhradu škody (článok 57 dohovoru) a
  3. predĺženie premlčacej doby pri trestnom čine nezákonných sterilizácií (článok 58 dohovoru).

A doplnili sme k nim ešte jeden bod týkajúci sa problému, na ktorý nás neupozornili analýza ministerstva spravodlivosti a Istanbulský dohovor, ale prax a Matúš Kanis, advokát zastupujúci obete domáceho násilia. Navrhujeme, aby obete niektorých násilných trestných činov boli automaticky a bezodkladne informované o prepustení obvineného alebo odsúdeného na slobodu alebo o jeho úteku, čo môže zvýšiť ich bezpečnosť.

Zmena je možná

Neexistuje dôvod, prečo by sme už pri najbližšej možnej príležitosti nemali do slovenského trestného práva zapracovať odporúčania Istanbulského dohovoru, ktoré pomôžu zlepšiť boj s násilím páchaným na ženách a domácim násilím. Teda prinajmenšom nikto takýto dôvod dosiaľ nepomenoval.

Bližšie o týchto štyroch návrhoch si môžete prečítať v správe Obete násilia páchaného na ženách potrebujú viac ochrany.

Hromadnú pripomienku môžete podpísať najneskôr dnes (pondelok 22. januára 2018) do polnoci na portáli changenet.sk.

O ďalších bodoch hromadnej pripomienky si môžete prečítať v článku Slabí oznamovatelia, silní bašternáci. Prečo je to problém a čo s tým?

Teraz najčítanejšie

Ondrej Dostál

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS).