Denník N

Bratislavská Dúbravka môže byť pozitívnym príkladom – dá zregulovať všetky svoje rozvojové a problematické územia. Akualizácia 1.12.2019

Tento článok z januára 2018 som napísal v nadšení, po ktorom však prišlo vytriezvenie o ktorom píšem, takmer po dvoch rokoch, v článku z 1.12.2019: „Je po voľbách, takže na zregulovanie rozvojových území Bratislavy – Dúbravky už máme zabudnúť!?“

Tu je na neho odkaz: https://dennikn.sk/blog/1671115/je-po-volbach-takze-na-zregulovanie-rozvojovych-uzemi-bratislavy-dubravky-uz-mame-zabudnut/?fbclid=IwAR2DpP256YL7M9hp7Ooh8w_Pf77ykaEmTZ1JVlxOntSBbQNDJy69QPzphgY

A tu je pôvodný článok, z januára 2018

(vtedy si ho prečítalo viac než 4 000 ľudí, ale jeho aktualizácia, ktorá poukazuje na to, že sa nič nespravilo, to ľudí nezaujíma. Podstatné je, že mestská časť sa blysla, a to že skutek utek, je vedľajšie):

Bratislavská mestská časť Dúbravka, v ktorej žije takmer 40.000 obyvateľov, čiže mohla by byť stredne veľkým slovenským mestom, dá zregulovať všetky svoje rozvojové a problematické územia, čím sa môže stať vzorom pre mnohé slovenské samosprávy. Vo svojom rozpočte na r. 2018 na to vyčlenila dostatočné množstvo finančných prostriedkov (200.000,-Eur) a to v poslednom roku volebného obdobia, kedy sa v komunálnej politike vo všeobecnosti zvykne skôr populisticky investovať do vecí, ktorých efekt uvidia voliči tesne pred voľbami. Investície do vyhotovenia územno-plánovacích dokumentácií k takým rozhodne nepatria.

Komunálni politici na konci volebných období chcú po sebe zvyčajne zanechať niečo hmatateľné. Sú si vedomí, že ľuďom viac povie vynovený park a pod., ako investícia do nejakých abstraktných územnoplánovacích dokumentácií. Na strane druhej, úlohou samospráv je mať víziu pre svoju obec (v našom prípade pre mestskú časť) a pripraviť pôdu pre systematickú implementáciu vízie rozvoja obce, čoho nástrojom (pri absencii iných pák alebo kompetencií) sú u nás práve územné plány zón spodrobňujúce (nie nutne meniace) územný plán mesta. Spoliehať sa na dobrú vôľu súkromných investorov, či dokonca mesta, sa nedá. Veď stačí sa obzrieť späť, čo sa (aj) v našej mestskej časti bez dostatočnej vízie a regulácie za posledné roky nekoncepčne, či nadivoko nastavalo.

Jednou z aktuálnych ukážok nekoncepčného plánovania je plánovaná stavba náhradných bytov Pri kríži naprojektovaná so svojou prístupovou cestou na najmenej vhodné miesto lokality – priamo do stredu najcennejšej zelenej plochy, ktorá už roky slúži ako prírodný park. (Stavebného povolenie bolo vydané za bývalého vedenia MČ).

Územný plán mesta zjavne nestačí, aby takýmto a mnohým iným excesom zabraňoval. Preto je spodrobnená regulácia kľúčových zón tak veľmi potrebná.

Pred zhruba rokom a pol sme v komisii územného rozvoja MČ Bratislava – Dúbravka (ktorej som členom ako poslanec miestneho zastupiteľstva) identifikovali kľúčové územia Dúbravky, pre ktoré sú územné regulácie nevyhnutne nutné. Preto je mimoriadne pozitívnou správou, že vedenie mestskej časti v návrhu rozpočtu na rok 2018 „obetovalo“ financie pôvodne určené na vynovenie pešej zóny (medzi ul. Bagarovou a AB reštauráciu) práve na vyhotovenie územno-plánovacích dokumentácií. Z dlhodobého hľadiska ide o neoceniteľnú investíciu, lebo chyby v územnom plánovaní sa len ťažko naprávajú; ak vôbec.

Nasledujúca časť článku možno v niečom pomôže tým, ktorí sa reguláciu rozvojových a problematických území snažia presadiť vo svojich samosprávach, ale: narážajú na odpor, neochotu, alebo argumenty typu:

  • „Financie na spracovanie územno-plánovacích dokumentácií sú viacmenej zbytočné, resp. „neužitočne vynaloženými finančnými prostriedkami““.
  • „Naše mesto (mestská časť) patrí k najchudobnejším z pohľadu vybraných daní z príjmov fyzických osôb, ktorý je hlavným, alebo jedným z hlavných zdrojov obživy samospráv. Nesúhlasím s tým, aby zhruba celú štvrtinu svojich finančných prostriedkov, ktoré majú slúžiť na aký taký rozvoj obce, obec minula na zonálne štúdie, resp. územno-plánovacie dokumentácie  zonálne štúdie, ktoré zohľadnia všetky územne rozhodnutia a vlastnícke vzťahy na pozemkoch .
  • Nemám obavy, že by naše mesto (mestská časť) predala pozemky developerom. Ani súkromní vlastníci nikdy nepripustia vstup do ich developerských zámerov.
  • Príde mi to ako hranie sa na reguláciu, ktorú nemôžme bez zmeny územného plánu dosiahnuť  a len akceptovať zámery súkromných vlastníkov
  • Vyhotovovať územno-plánovacie dokumentácie, resp. definovať zonálky, má zmysel na samosprávnych, resp. štátnych pozemkoch.“  …

Protiargumenty, resp. reakcia na vyššie uvedené:

Územno-plánovacie dokumentácie, resp. reguláciu rozvojových a problematických území potrebuje každá obec, bez ohľadu na to, či je bohatá alebo chudobná. Zvlášť ak reguláciu rozvojových a problematických území obec dlhé roky ignorovala, čoho výsledkom neraz bola a je výstavba na divoko, ktorá bude mať zelenú dovtedy, kým tieto územia nebudú zregulované.

Tvrdiť, že na to, aby obec neakceptovala zlé zámery vlastníkov stavebných pozemkov, nepotrebuje regulovať územia tzv. zonálkami, a vzápätí tvrdiť, že regulovať územia má zmysel (len) na samosprávnych alebo štátnych pozemkoch, si silne protirečí. Okrem toho, vyplýva z toho (ak to správne chápem), že so súkromnými vlastníkmi pozemkov, teda aj, alebo hlavne s developermi, sa dohodnúť v prospech verejných záujmov dá…, ale samospráva sa sama so sebou dohodnúť nevie, resp. je to pre ňu problém, a preto treba obecné pozemky zregulovať…

Podrobnou územnou reguláciou sa nechce meniť územný plán mesta, ale tento sa ňou má rozmeniť na drobné, má sa ňou skonkretizovať presne kde sa čo stavať bude a kde nie.

Ak sa územie nereguluje, stavia sa nadivoko, resp. podľa prianí divoloperov (nie developerov, lebo tí si reguláciu často krát sami prajú). Nehovoriac o tom, že v takýchto podmienkach často krát dobre funguje syndróm NIMBY.

Bez územno-plánovacích dokumentácií (ÚPD) sa buď nestavia vôbec, alebo sa stavia ohyzdne, keďže neexistujú aj s obyvateľstvom dohodnuté dobré predpoklady pre rozvoj. Ak sa územie nerozvíja, nestagnuje ale upadá. V rámci dôkladného prerokovania ÚPD sa však najlepšie možné riešenia spravidla nájdu.

Dokonca samotný stavebný zákon, v § 30, ods. 4, v tomto ukladá samosprávam povinnosť, a to pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či netreba obstarať nový územný plán. (Výnimku z tejto povinnosti majú iba najmenšie obce).

Ak obec (mesto, mestská časť) neobstaráva územno-plánovacie dokumentácie, koná v rozpore so zákonom. A dáva šancu divoloperom.

Mestská časť Bratislava – Dúbravka, aj keď a“ na druhý pokus sa proti tomu postavila až za starostu Martina Zaťoviča. Patrí mu za to uznanie.

P.S.: Tu je môj kritický článok, ktorý som na danú tému písal pred rokom:

https://dennikn.sk/blog/647301/na-dubravsku-tv-a-zvysenie-platu-starostu-peniaze-su-na-uzemne-plany-zon-nie-cest-developerom/

Teraz najčítanejšie

Marcel Burkert

Dekonšpirátor. Teda má za to, že za zlom vo svete nie sú USA, dokonca ani Židia, ani ilumináti, ani slobodomurári, ani iné tajné spolky, ale jednostranná vláda rozumu, duchovná lenivosť, neznalosť zmyslu života a Zákonov stvorenia, slepá viera v mnohých podobách. Kritik Putinizmu a socializmu s tzv. ľudskou tvárou. Od júla 2015 aj aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo silne pokriveného učenia proroka Mohameda, alibizmu moslimských a európskych lídrov, pseudohumanizmu a z presadzovania multikulturalizmu za každú cenu.