Historickú pravdu hľadal v archívoch
Pred 90 rokmi, 23. januára 1928, sa narodil v Hurbanove historik a archivár Jozef Kočiš. Vo svojich odborných i populárno-náučných publikáciách a článkoch podal historickú pravdu o mnohých udalostiach a osobnostiach, okrem iného aj o Alžbete Báthoryovej a Jurajovi Jánošíkovi.
V médiách nám neraz predstavia osobnosti, ktoré ja za ne vôbec nepovažujem. Na druhej strane sú stovky jednoduchých ľudí, ktorí toho urobili pre Slovensko a Slovákov naozaj veľa a pritom ich meno pozná len pár zainteresovaných. Pre mňa je takou málo známou osobnosťou historik a archivár Jozef Kočiš, ktorý by sa dnes dožil 90 rokov.
Po štúdiách filozofie, histórie a archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave krátko pracoval v Slovenskom ústrednom archíve. V roku 1955 ho poverili riadením novozriadeného pracoviska Štátneho archívu v Bytčianskom kaštieli, v ktorom pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1990.
Bádanie v archívoch pripomína prácu detektíva. Jozef Kočiš jej venoval všetku energiu. Nazbierané poznatky si nenechával pre seba, ale ich ponúkol odbornej i laickej verejnosti v časopisoch a publikáciách. Spracoval a priblížil vzácne dokumenty rodiny Thurzovcov a Oravskej župy. Do rúk sa mu pritom dostali mnohé autentické dokumenty, ktoré súviseli s prípadom krutej Alžbety Báthoryovej. Jej zločiny vyšetroval a súdil práve palatín Thurzo. V publikácii Alžbeta Báthoryová a jej obete pravdivo zobrazil, čo sa dialo na Čachtickom hrade. Nahromadené poznatky ochotne poskytol aj japonským filmárom, ktorí prejavili záujem natočiť dokumentárny film o krvilačnej grófke. Rovnako precízne postupoval aj pri opise osudov Juraja Jánošíka. Jeho rozsahom neveľká, ale obsahovo bohatá publikácia Neznámy Jánošík, ktorá vyšla v roku 1986, patrí medzi najcennejšie knihy v mojej pomerne bohatej knižnici.
V roku 1978 oslavovala Bytča 600. výročia získania mestských privilégií. Pri tejto príležitosti Jozef Kočiš pripravil monografiu o meste, ktorá patrí medzi najkvalitnejšie diela tohto druhu u nás. V samostatnej knihe priblížil históriu hradov stredného Považia od Strečna po Čachtice a po odchode do dôchodku sa zameral na spracovanie osudov šľachtičnej Žofie Bošňákovej, známej svojou zbožnosťou a milosrdenstvom, a na prípravu monografie Beluše, obce, ktorá bola jeho domovom.
Jozef Kočiš bol príkladom pre novú generáciu slovenských archivárov. Jeho práca bola v roku 2004 ocenená Pribinovým krížom III. stupňa za kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Zomrel v Beluši 4. januára 2013.
Foto: net
