Denník N

Konšpirácie na strednej škole

Z nudného predsilvestrovského upratovania sa vykrúcam písaním môjho vôbec prvého blogu. Píšem, pretože ma pravidelne dokáže vytočiť náhodný článok na internete obsahujúci konšpiračnú teóriu, ako napríklad „ebola je podvod“. A čo viac, komentáre mojich spolužiakov alebo všeobecne ľudí v mojom veku sú pre mňa často tŕňom v oku a veľmi často vedú k tomu istému záveru. Práve som prečítal na súkromnom profile asi 8 komentárov ľudí, ktorí sa zhodli na tom, že na Slovensku je obrovská chudoba, že nám bolo lepšie izolovaným a že (citujem) „sloboda slova neexistuje“.

Túto slobodu im rozhodne neupieram. Trápi ma však slepé nasledovanie svetonázoru prekvitajúceho medzi mladými, ktorý zvyčajne obsahuje okrem iného prvky nacionalizmu, rusofílie a zarytú nedôveru vo všetko, čo západná politika vytvorí. Za všetko môže Amerika, za všetko môže Západ, musíme sa vzoprieť otrokárstvu, Putin nám pomôže, NATO sú teroristi, demokracia je zlo.

Konšpiračné teórie, ich tvorcovia a šíritelia sú momentálne často kritizovanou témou. Teší ma to a chcem podporiť túto diskusiu, pretože mám pocit, že mladí ľudia sú hlavné obete tohto zmýšľania. A mám pocit, že dospelí o tom tak nejak nevedia – vo verejných diskusiách sa študenti vyjadrujú málo a doma sa s nimi o politike sotva niekto rozpráva, resp. sami nechcú.

Medzi mojimi rovesníkmi (mám 16 rokov) prevláda zvláštny, ťažko pomenovateľný pohľad na svet. Málokto z nich číta alebo počúva periodiká šíriace alternatívne „pravdy“ (ZaV, SV), dokonca ich väčšina ani nepozná, no napriek tomu majú zakorenenú všeobecnú nedôveru voči normálnym médiám. Bez toho, aby pravidelne sledovali hromadu antikapitalistických pesimistických príspevkov, majú čudný pocit, že sa za oponou dejú obrovské veci a že nás odtiaľ „niekto“ sleduje a ovláda. Dôvodom môže byť ignorancia informácií alebo neschopnosť kriticky rozmýšľať, pôvodom môže byť nedostatok dôrazu na kritické myslenie v školách alebo sociálne siete, kde často najviac kričí práve dôverčivé publikum konšpiračných médií.

Deti si do hlavy ako do mozaiky vkladajú jednotlivé vysvetlenia udalostí vo svete. Vyberajú a veria tým, ktoré prejdú cez určitú schému myslenia v hlave. Tá zvyčajne podporuje názory ľahko zrozumiteľné a nejakým spôsobom objasňujúce šeď, ktorú hľadajú za oponou. Predpoklad pre vloženie do mozaiky je vždy viac-menej rovnaký – neoficiálna verzia, rýchle pochopenie a jednoduchá idea.

Mladí ľudia prakticky ani nemajú ucelený názor, niektorí majú však blízko k neonacizmu alebo putinovským praktikám a tým pádom potenciálne ohrozujú demokraciu. Zámerne preháňam, ale nedôvera, rasizmus a podpora násilia môžu byť skutočne rozšírené (česť výnimkám, snáď ich je veľa). Taktiež je to obrovská neúcta voči obetiam teroristických útokov či epidémií. Osobne mi to tiež prekáža, pretože mi záleží na logických súvislostiach vedúcich k pravde a s týmito ľuďmi sa mi neuveriteľne ťažko vedie rozhovor. Vraj som ako ovca, ale myslím, že oni sú často v postavení osoby slepo nasledujúcej polopravdy a klamstvá šírené konšpirátormi.  Ich kľúčový argument je „nemôžeš veriť všetkému čo čítaš“. Irónia je, že tá istá veta je jednoduchým protiargumentom pre nich.

Mám z toho strach, ale som optimista. Verím, že s dostatkom informácií, názorov a debát so staršími ľuďmi príde aj dôvera, uvedomelosť. Verím, že s vekom a štúdiom príde kritické myslenie a schopnosť posúdiť hodnovernosť informácií. Ale nemusí.

Teraz najčítanejšie