Denník N

Vyberám si teba… O školskej burze pokémonov

Pokémonov poznám od mala. Hoci tak trochu inak ako súčasné deti. Ako náznak masovej hystérie a rovnako tak ako seriál v telke, ktorý mi po malých dávkach ujedal minúty z bezstarostného času detstva. Živo mám pred sebou napríklad scénu ako mame sľubujem doživotnú poslušnosť ak mi dovolí ísť so súrodencami dopozerať jednu epizódu. V čase bez možnosti širokopásmového pripojenia na internet bol obraz premietnutý v telke videný buď v stanovenom vysielacom čase, prípadne v repríze, alebo vôbec. Možnosť C teda neexistovala. Žiaden on-line televízny archív, youtube tesne pred svojim zrodom.

 

Až na vysokej škole som sa dozvedel čo to vlastne slovo „pokemon“ znamená. Shogo musel prísť do Bratislavy až z Tokia aby mi zdelil túto prepotrebnú informáciu. Vraj pocketful monster, teda po našom vrecková príšera. V lete 2016 prišla nová móda spojená s pokémonmi – Pokémon Go Naháňanie a chytanie príšerok v takzvanej rozšírenej realite. V tej skutočnej ste napríklad mali možnosť zhliadnuť človeka, ktorý sa opatrne zakráda k lavičke a vďaka smartfónu s maximálnou pozornosťou zameriava ošarpaný múr či trs trávy. Niektoré videá s ľuďmi vrhajúcimi sa do vody a následne jasajúcimi pred zrakmi menej úspešných protivníkov stoja tiež za zmienku či pár úsmevných minút strávených pozeraním spomínaného youtubu. Kto si myslel, že s postupným ústupom popularity Pokemon Go to bude aj koniec výskytu pokémona v našich geografických šírkach, mýlil sa viac ako držitelia Darwinovej ceny tesne pred svojim koncom.

Posledný módny pokémoní trend medzi deťmi predstavuje získavanie, prechovávanie, ale hlavne vymieňanie kartičiek s vyobrazením jednotlivých „pokošov“. Ako každá záležitosť, ktorou človek žije, stáva sa preňho dôležitou, tak aj pokémonové karty sa stali (aspoň nateraz) dôležitým artiklom v životoch našich detí. Teda tých detí, ktorým rodičia umožňujú túto záľubu (miestami presahujúcu možnosti priemerného vreckového) ďalej pestovať. A ako každá záležitosť, ktorou človek žije, stáva sa preňho dôležitou, tak aj pokémové karty priniesli do zabehnutého koloritu slovenských základných škôl nejeden výchovný problém.

Zobrať nadchnutým deťom pokémonové karty je ako oznámiť súčasnému teenagerovi, že v živote už nebude môcť využívať služby internetu. Aby sme sa teda vyhli absolútnemu zákazu vyťahovania kartičiek v škole prišla naša riaditeľka – Majka, s návrhom burzy pokémonových kartičiek. Teda s nápadom organizovaného vymieňania, ktoré sa bude diať v presne stanovenom čase na určenom mieste a dokonca pod dohľadom dospelej osoby. Dozor počas všetkých troch termínov týchto burzí si podelili kolegyne, ktoré si vďaka (ne)disciplíne svojich zverencov pomaly začínajú napĺňať svoje vlastné pokémonové albumy. Prvá pokémon burza sa v našej škole uskutočnila dnes, iróniou osudu paralelne počas zasadnutia pedagogickej rady k prvému polroku. Neviem presne ako prebiehala, ale keď som sa z porady vrátil do klubu, všetky deti, ktoré som objavil vyzerali spokojne. Žiaden plač ani zvada kvôli kartám. Spokojná s priebehom burzy bola aj dozor vykonávajúca vychovávateľka. Vraj by ju viedla aj nabudúce.

New York má možno Wall Street, ale má tam tiež burzu pokémonov?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Bernard Brisuda

vychovávateľ v školskom klube, tiež málo poznačený učiteľ geografie a hrdý organizátor mládežníckej futbalovej miniligy na darebáckom ihrisku