Denník N

Aplikácia zákona v praxi

      

 

 

Je zložitý proces tvorby zákona, jeho kroky od návrhu po schválenie, však o to náročnejšia je jeho aplikácia v praxi. Jeho pochopenie a prijatie spoločnosťou. V legislatívnom procese vychádzame z dvoch činiteľov tvorby zákona. Potreba vytvoriť zákonný rámec pre určité správanie, alebo je to výsledkom akejsi súťaže záujmov. Zrod zákona je podmienený rôzne diverzifikovanými pohľadmi a normami. Je to pre nás pravidlo „vzorec“, ktorý musíme dodržiavať, sme ním do istej a veľkej miery obmedzení. Domnievam sa, že zákony nie sú v reči ľudu zrozumiteľnej. Vynára sa mi otázka. Absentuje tlmočník zákona alebo vzdelanosť ľudu? Prvým kritériom je, že zákony sú pravidlá platné pre všetkých ľudí príslušného štátu. Nie pre menšinu, ktorá vie adekvátne posúdiť ich znenie a obsah. Politik myslí na najbližšie voľby, štátnik na nasledujúcu generáciu. Štátnik má vidieť veci do dôsledkov a to dlhodobých horizontoch, a to vo väčších rozsahoch, ako jeho voliči, to zahŕňa aj podanie informácií prijateľným spôsobom pre širokú verejnosť. Taktiež štátnik, politik, úradník a hlava štátu majú konať v prospech spoločnosti a usilovať sa o vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva na úrovni takej, aby príslušníci štátu mali vedomosť o hraniciach, v akých medziach sa môžu pohybovať. Zdôvodniť ich konanie a usilovať sa o ich pochopenie a prijatie podstaty zmyslu akejkoľvek novelizácie, alebo prijatiu nového zákona. Zákon bez pochopenia stráca pre ľudí platnosť ihneď po jeho prečítaní. Vysoká miera absentovanosti zrozumiteľnosti nielen zákonov, ale aj právnych predpisov, či právnych noriem, je cieľom bez konca pre právo štátu v globálnom zmysle. Primárnym poslaním politika by mala byť úloha prekladu zákona a noriem nielen jeho vlastným voličom, ale všetkým príslušníkom štátu. Vtedy sa dopracujeme k vedomosti koho volíme, zdôvodneniu prečo ho volíme a čo od volieb očakávame. Mnohokrát sú očakávania spoločnosti obligátnych rozmerov však snaha o vzdelanie je minimálna. Touto formou sa stávame „stádom“ nasledujúcim svojich vodcov bez názoru a argumentu vysvetlenia a odôvodnenia nášho konania. Verejný rozum je vzťah politika a občana, črtá demokracie a rozumného pluralizmu. Vtedy sa stávame rovnými a slobodnými občanmi, ktorí sú profilovaní z rozumných a zrozumiteľných politických koncepcii. Len vtedy dokážeme uvažovať v konotáciach občianskej reciprocity. Nemôžeme však verejným rozumom potláčať slobodnú vôľu jednotlivcov, ale tvoriť ním pozadie, ktoré sa čiastočne prelína ale zároveň odlišuje od kultúry a náboženstva a je ovplyvňované faktami. Dôležitým aspektom je mechanizmus kreovania verejného rozumu. Vymieňanie si názorov medzi občanmi a diskutovanie o podporných dôvodoch týkajúcich sa verejných politických otázok. Existencia verejného rozumu je nevyhnutná, nakoľko politický systém je limitovaný volebným kolotočom a naháňaním preferencií a teda v dlhodobom horizonte nie je politická „elita“ schopná vyprodukovať akceptovateľnú podobu plánovania chodu spoločnosti. Verejný rozum by mal obsahovať politické princípy a to hodnotu autonómie a hodnotu sekularizmu a to v zmysle formulovania svojich požiadaviek aj nenaboženskými argumentmi. Úlohou štátu je snaha o to, aby občania poznali svoje morálne záväzky a snažili sa spoločne o dobro národa. Domnievam sa, že úradníci a sudcovia musia veriť v riadny právny rámec ako prví a podmienení touto dôverou si získajú aj dôveru obyvateľstva. To všetko v spoločnosti a pri aplikácii zákonov v praxi musí fungovať. Inak sa neeliminuje počet väzňov, páchanie trestnej činnosti a porušovanie zákona. Absencia tlmočníkov zákona je fatálnou chybou nie obyvateľstva, ale štátu. Mnoho porušení zákona vyplýva len z jeho nepochopenia a neadekvátneho podania široko-spektrálnej verejnosti, medzi ktorú nespadajú len právnici, lekári a inžinieri, ale aj nižšia vzdelanostná menšina, pri ktorej sa obávam, že sa stáva väčšinou. Získanie politickej a štátnej dôvery občanov si získajú príslušníci politických a právnych odvetví len ak budú úprimne a rozumne veriť, že právo sa naozaj riadi ideou spravodlivosti pre spoločné dobro a taktiež ho aj adekvátne aplikovať v praxi. Spätná väzba spoločnosti sa týmto prístupom dostane omnoho v kratšom časovom horizonte ako očakávame.

Do skorej aplikácie priatelia.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič