Denník N

Viesť a byť vedený

Na experiment šťastnej školy sa budú zúčastňovať teda všetci, ktorí budú mať o tieto činnosti záujem. Písal som aj o motivácií stať sa manažérom šťastia, ktorý je koordinátorom tohto experimentu. Do hry vstupujú aj mentori, ktorí budú viesť manažéra. Nepozrieme sa tu však na ich profesijné životopisy ale na to, ako sme sa spoznali.

Prvého z mentorov, ktorého som spoznal bol Luky Hollý, aktuálne tréner a zakladateľ Parkour školy. Stretol som ho keď mal asi dva roky, naše rodiny sa chodili pred Vianocami spoločne modlievať ruženec. Ďalšie stretnutie však prišlo až počas vysokej školy, kedy som sa dozvedel, že študuje FTVŠ (fakulta telesnej výchovy a športu). V tom období som robil športového manažéra a tak som ho chcel mať v tíme. Bol prvým z trénerov, ktorý ma riadne preveril pred tým ako sme si podali ruky na spoluprácu a takto sme fungovali rok. Rok, kedy sme veľa komunikovali. Je veľmi zodpovedný a nikdy nejde proti svojmu presvedčeniu, pracoval na sebe od detstva a takto sme prepojili tie roky prázdna, kedy sme o sebe nevedeli vôbec nič, iba to, že existujeme. Lukyho úlohou bude mentorovať môj fyzický aparát, nastavenie tréningov, komunikácia ohľadom životného štýlu a bude dávať dokopy moje rokmi zanedbávané telo. V zdravom tele zdravý duch. Bude to o posúvaní vlastných limitov, prekonávanie seba samého a udržiavanie sa v dobrom zdravotnom stave.

Druhú som stretol Evičku Rušínovú, sestru saleziánku, ktorá bola poslaná k nám do Dubnice na istý čas, nikto nevedel na koľko. Nepamätám si naše prvé stretnutie, všetko sa mi zlialo ale viem, že od začiatku som jej veril a ona verila mne. Dostala pod ruky riadne tvrdý materiál, zakomplexovaný, ustráchaný, výbušný a tvrdohlavý. Postupnými spoločnými akciami a otvorenými debatami sme si postupne hovorili všetko a stala sa mojou celoživotnou priateľkou, vzorom, psychologičkou, terapeutičkou v jednom. Rozprávali sme dlhé hodiny o mojich emocionálnych výbuchoch, prešla so mnou prvým vážnym vzťahom a prvým vážnym rozchodom, rozhodovaniami či ostanem zavretý v kláštore alebo sa stanem kňazom, alebo si v budúcnosti založím rodinu. Či budem pracovať na pozícií manažéra, či sa vrátim do školstva. Vedela o všetkých mojich plánoch, o všetkých mojich pádoch i úspechoch. Jej úlohou bude starať sa o môj duchovný život, lebo nielen z chleba žije človek. Taktiež keďže pozná moje nazeranie na svet, bude mi veľmi dobrou podporou a radcom v oblasti vzťahu nielen s mojim dievčaťom ale i všetkými medziľudskými vzťahmi, tými pozitívnymi ale i negatívnymi.

Tretieho som spoznal Bresťa (Martin Brestovanský). Najskôr som o ňom počul aké dáva ťažké skúšky na našej škole a ako rýpe do študentov cez štátnice. Následne sme sa stretli na bakalárskych štátniciach, kde sedel v komisií a predsa nebol taký rypák ako o ňom kolovalo. V ďalšom roku som sa dostal k nemu do tímu, s ktorým realizujeme praktickú časť predmetu Pedagogika voľného času 2 pre študentov prvého ročníka magisterského štúdia môjho odboru. Spomínam na prvé stretnutie u nich v kancelárií a asi posledné vykanie tomuto človeku. Naučil ma opúšťať komfortnú zónu stále viac a postupne ma zapájal do viac a viac aktivít počas tohto pobytu. Stretávali sme sa nielen pri tvorbe programu do pobytoviek a na ich hodnotení – stretli sme sa častejšie a spolu sme taktiež predebatovali veľa hodín o našich pedagogických i antipedagogických plánoch v živote. Vieme sa spolu neskutočne dobre zabaviť, čoho výsledkom bolo neskutočné vyhecovanie študentov minulého ročníka v pobytovke. Keďže manažér šťastia bude organizovať zážitkové pobyty pre šťastnú školu a bude dávať ponuky na opúšťanie komfortnej zóny pred všetkých účastníkov experimentu, Bresťo je vhodným mentorom, ktorý bude pomáhať svojimi odbornými radami a reflexiou na prežité situácie v škole.

Pri spoznaní poslednou, no v úlohe mentora rovnako dôležitou je Janette Šimková. Pár rokov s prestávkami posielam nejaké myšlienky slávnych ľudí a citáty ľuďom, ktorí o túto službu majú záujem. Jeden deň mi napísala istá Janette, či by som posielal aj jej, reku, prečo nie, je to pre všetkých a veľmi rád. Postupne sme sa na seba nakontaktovali a hneď od začiatku sme sa rozprávali o svojich plánoch, o knihách, ktoré ona už napísala a ja som akurát bol v procese úprav a tlače. Čítal som veľa literatúry od koučov a zrazu som stretol reálneho kouča. Bol som na pár dní v Bratislave, keď sme si dohodli stretnutie, z ktorého som odchádzal veľmi povzbudený, veril som svojim plánom ešte viac a tešil som sa, že som spoznal ďalšieho človeka, čo im verí tiež. Určite by ste vedeli odpoveď na otázku, kto bude krstnou mamou prvotiny Naivná pedagogika z praxe však? Áno máte pravdu, je to Janette a spoločne v experimente sa budeme snažiť zo mňa vydupať to najlepšie, čo sa vo mne ukrýva, rozvinúť môj potenciál v prospech detí, pedagógov a rodičov našej školy. No nielen tej, budeme hľadať spôsob ako pomôcť celému nášmu systému bez toho, aby sme mali šedivé vlasy a vrásky od stresu. Vrásky pripúšťame len tie od úsmevu a z radosti z dobrej vykonanej práce.

Toto sú moji štyria mentori, ktorí prijali ponuku komunikovať s manažérom šťastia a snažiť sa z týchto 18 mesiacov dostať maximum. Dôležití sú však všetci ostatní ľudia, ktorí prichádzajú do vzájomnej interakcie – je to moja rodina a priateľka, ktorá veľmi podporuje moje kroky, sú to priatelia, ktorých som spoznal v rôznych projektoch a som s nimi v kontakte. Veľa sa rozprávame a vždy zo stretnutí odchádzam inšpirovaný, motivovaný s chuťou pridať svoje dary a talenty, ktoré sa necelých 30 rokov rozvíjali (niekedy veľkou rýchlosťou, inokedy skôr stagnáciou). Nielen ja a mentori, no aj ďalších mnoho priateľov dúfa, že sa nám spoločne podarí zmeniť aspoň kúsok nášho okolia. Sme pripravení začať a celý experiment spúšťame od druhého polroka v škole.

Ďakujem všetkým, ktorí sú v tomto so mnou, ktorí sú v tomto s nami. Veľmi si vážime akúkoľvek podporu a budeme informovať o postupných krokoch našej činnosti.

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

animátor, vedúci táborov, autor kníh Naivná pedagogika z praxe, cestovateľ a držiteľ Slovenského rekordu v počte prejdených hradov, zámkov a zrúcanín. Vyštudoval odbor sociálna pedagogika a vychovávateľstvo v Trnave, s univerzitou spolupracuje ako inštruktor zážitkovej pedagogiky pre študentov Trnavskej univerzity. Pôsobí ako advisor a mentor v programe IAMbitious v Dubnici nad Váhom. Ako učiteľ realizoval experiment šťastná škola, kde pôsobil na pozícií manažéra šťastia. Pedagogickým a mentorským mottom je každý deň inšpirovať seba i druhých ľudí na svojej ceste za šťastím a naplnením svojho poslania