Presne to sa stalo Adriane Domkovej, hlavnej hrdinke v debutovom románe novej slovenskej autorky Kataríny Pivarčiovej, vyštudovanej dramaturgičke a scenáristke na materskej dovolenke. Napísala prvotinu o láske, ktorá zvoní dvakrát. Postavy vraj vychádzajú zo skutočných ľudí z mäsa a kostí. Aj tie záporné. A napísala o nepremlčanej láske medzi bielou a Cigáňom.

Nezamestnaná, nezadaná, neplodná. To je Adriana Domková, tridsaťdvaročná žena, ktorá sa po jednej dekáde rozišla s priateľom, pretože s ním otehotnela druhá. Adriana odchádza z Bratislavy do rodného Popradu za svojím otcom. Nemá nič, ani len budúcnosť. A jej otec ju až tak s otvorenou náručou nečaká.

„Vrátila si sa, pretože sa v tvojom živote niečo poriadne posralo. Jasné, že sa neteším. Ale tak obyčajne, sebecky, som rád, že ťa tu mám.”

No prv než sa Adriana vôbec dostane domov, takmer zrazí blonďavé dievčatko. A potom sa odniekiaľ vynorí jeho otec. On. Michal Čonka, muž, s ktorým v puberte zažila prvé milovanie a prvý vážny vzťah. Ten skončil, keď Adriana odišla študovať vysokú školu do Bratislavy, no najmä im v ceste stál jej otec a jeho matka.

Pretože Michal Čonka je Cigáň.

Snažila sa spracovať, čo sa práve udialo. Jednak práve zrazila dievčatko, ruky sa jej stále triasli. V druhom rade práve stretla svoju školskú lásku. Hlavou jej vírilo milión otázok. On má dcéru? Kto je jej matka? Prečo pomáha jej otcovi? A prečo, preboha, má taký úžasný zadok?

A tak Adriana, sotva sa rozkuká v známom domácom, a predsa v cudzom prostredí, z ktorého na toľko rokov odišla, už má ďalšiu dilemu. Pretože túži odcestovať minimálne na rok do Santiaga, čo je jej sen už od puberty. Pretože teraz nadišiel ten správny čas, kedy si ho mohla splniť. Pretože Michal Čonka nestratil nič zo svojho šarmu a iskry, napriek tomu, že sa so svojou dcérou Izabelou pretĺkali, ako sa len dalo. A pretože to, čo medzi nimi kedysi bolo, zjavne nevyprchalo.

Adriana má nad čím premýšľať. A má aj čo riešiť. Jej bývalý priateľ Viktor je nešťastný s novou snúbenicou, dokonca za Adrianou príde do Popradu. Let do Santiaga je za dverami. A Michal je introvert a nesmierne hrdý muž. Posiela ju preč.

„Ja nechcem, aby si sa vrátila, Adriana. Nechcem, aby si sa ku mne priviazala. Nechcem, aby sa na teba všetci dívali pomedzi prsty. Nechcem, aby si trela biedu so mnou. Ty musíš odísť. Je to to najlepšie riešenie. Ak by si ostala, nedokázal by som sa od teba držať stranou.”

Lenže ona má problém držať sa od neho bokom…

Hanbila sa. Hanbila sa za to, že tu ležal v horúčkach a ona si ho obzerala ako nadržaná stepná koza.

Po chvíli o nich vedia všetci.

„Nezabúdaj, že tu nie si vo veľkomeste. U nás sa neobchádzajú mŕtvoly na chodníku. U nás každý vie, čo má sused na večeru. A za každú klebetu sa platí zlatom.”

Adriana s Michalom sa okrem iného musia popasovať s predsudkami. Biela a Cigáň, kombinácia, proti ktorej sa stavala i jeho vlastná mama, ktorá Adrianu pred rokmi prekliala. A kliatba sa naplnila…

Ako sa rozhodnú Adriana a Michal? Otvoria dvere láske, ktorá im znovu zvoní za dverami?