Denník N

Teror väčšiny, alebo aké má náš pán premiér vymakané bicepsy

Kliky sú jedným z najzákladnejších cvičení, ktoré sú vhodné..

„Dedko, prečo sme podali žalobu, kvôli tým kvótam?“ spýtala sa moja vnučka a pozorne sa zadívala do zrkadla, aby sa ubezpečila, či je stále najkrajšia na svete.
„Aby celá Európa!“ odvetil som. „Čo Európa?! Aby celý svet videl, aké má náš pán premiér vymakané bicepsy!“
„Dedko a nevymýšľaš si? Naozaj má náš premiér vymakané bicepsy?“
„Čo sa učíte v tej sprostej škole, keď nevieš, že pán Fico na počkanie zvládne tisíc klikov a preto má super bicepsy!?“
„Napríklad včera som dostala jednotku za prácu o kune lesnej,“ odula sa Sonička a vyplazila koniec jazyka.
„Kuna lesná je istotne dôležitá. Ale ešte dôležitejšie je, aby sme sa nepoddali teroru väčšiny!“
„Teroru väčšiny?“ Sonička prekvapene vytreštila oči. „Dedko a čo je to ten teror väčšiny?“
„Teror väčšiny je vtedy, keď tí, ktorých je omnoho viac, chcú niečo nanútiť tým, ktorých je menej.“
„Dedko a to je teror? Vidíš, a my sme sa na občianskej učili, že keď väčšina prehlasuje menšinu, tak je to demokracia, či čo..“
„Ale v tomto prípade to nie je žiadna demokracia! Lebo sa jedná o zásadné princípy nášho samostatného rozhodovania!! A ak sa jedná o zásadné princípy nášho..“
„Čo povieš, hodí sa mi k farbe pleti?“ moja vnučka odkiaľsi vypriadla krvavočervený rúž a zmaľovaná ako veľkonočné vajce sa zas zvedavo pretŕčala pred zrkadlom.
„Ak chceš, aby ťa matka rovno zabila, tak sa s tým namachli keď zajtra pôjdeš do školy!“
„Čo si to hovoril?“
„Že keď sa jedná o zásadné princípy, tak sa celá demokracia môže akurát vypchať!!“
„Dedko ja ti už nerozumiem ani slovo. O akých princípoch to hovoríš? A o akej vypchatej demokracii? Radšej mi vysvetli, lebo to teraz preberáme na občianskej. Aké výhody bude mať Slovensko z toho, keď sme podali žalobu kvôli, ako ty hovoríš.. premiérovým vymakaným bicepsom?“
„V tomto prípade predsa nejde o žiadne výhody!!“ najedovane som zvreskol a veľa nechýbalo aby ma od rozčúlenia neklepla mŕtvička. „Sonči, ty to možno ešte celkom nechápeš, lebo ako malý štát musíme rešpektovať rôzne komplikované vonkajšie vzťahy. Ale práve v tomto konkrétnom prípade sa jedná o zásadné otázky našej samostatnosti. A ak sú v stávke zásadné otázky, tak vôbec nemyslíme na žiadne výhody alebo nevýhody, ale celému svetu pyšne ukážeme, že si nadovšetko..“
„Dedko, takže my sme tú žalobu podali len preto, aby sme ju prehrali a mali nevýhody?“
„Čo to trepeš?!“ chytil som sa za srdce. „Aké nevýhody? A prečo nevýhody? Náhodou, náš premiér až príliš dobre vie, čo má robiť, keď sa jedná o takú citlivú záležitosť ako sú naše národné záujmy. Kruci, ako by som ti to vysvetlil, aby si to konečne pochopila!? Jednoducho, občas je veľmi dôležité sa zaťať, hoci aj proti celému svetu a ukázať našu neústupnosť.“
„Prečo?“
„Lebo ide o zásadné otázky!!“ tresol som päsťou po stole. „A ak ide o naše zásady a tým aj našu národnú hrdosť, tak sa predsa nebudeme handlovať ako nejakí pokútni kšeftári o nejaké sprosté výhody alebo nevýhody!“
„Dedko, ty si ma celkom doplietol,“ zamračila sa Sonička. „Poďme na to inakšie. Ako hovorí naša triedna: decká najprv sa desaťkrát nadýchneme a vydýchneme a až potom si všetko v pokoji zrekapitulujeme.“
„Čo urobíme?“
„Zrekapitulujeme,“ odvetila tá malá potvora a pozrela sa na mňa tým najnevinnejším pohľadom. “ Čiže, my – Slovenská republika, sme podali tú žalobu len preto, aby celá Európa videla aké má náš pán premiér super vymakané bicepsy. Ale, ako povedal náš telocvikár Atila Kogler: keďže všetci veľmi dobre vieme, že tie premiérove bicepsy sú oproti iným európskym bicepsom spľasnuté ako prepichnutá duša od bicykla, tak si to bicepsové predvádzanie všetci pekne obserieme.“

Teraz najčítanejšie

Dušan Tóth

Som dôchodca, celý profesný život som pracoval vo sfére pamiatkovej starostlivosti.