Nedostatok (kritického) myslenia v slovenskom školstve.

Dnes ostro diskutovanou témou je tendencia ľudí podliehať populizmu a demagógii, zbraniam používaným politikmi. Inak tomu nebolo ani počas včerajšej českej prezidentskej debaty. Tá ma motivovala k zamysleniu, prečo sa tak deje? Prečo ľudia podliehajú tak absurdným hlúpostiam? Je demagógia naozaj iba zbraňou extrémistov a radikálnych strán? Aké riešenie je tejto, zdanlivo bezvýchodiskovej, situácie?

Žijeme v dobe, keď informácie sa k nám dostávajú v „reálnom“ čase, paradoxné je, že akoby sme zabudli brať do úvahy ich reálnosť. Aj keď fenomén takzvaných „fake news“ alebo „hoaxov“ nie je ani z ďaleka novým, zdá sa akoby dnešná spoločnosť voči nemu bola zraniteľnejšia. Niekto tvrdí, že je to možno tým, že v prívale informácií je ťažko nájsť tie nepravdivé, tie hoaxy, podobne ako nájsť jednu kvapku v daždi. Ja tento argument považujem za nezmyselný, áno pri tých komplikovanejších konšpiráciách je ťažké zistiť kde je „chyba“, ale v konečnom dôsledku sa to dá, navyše ľudia nezvyknú podliehať iba takýmto hoaxom, podliehajú úplne primitívnym klamstvám.

Toto je iba jeden príklad zo lží, ktoré sa šíria slovenským, ale aj svetovým internetom. Obrázok, ktorý má spájať terajšiu nemeckú kancelárku s Adolfom Hitlerom. Veď je to logické, však? Obaja sú nemci, a pozrite na tú podobu, to musí byť Angela Merkelová! Až na jednu malú elementárnu chybu, keby toto (zrejme 4-5 ročné) dievčatko bolo Angelou Merkelovou dnes by nemecká kancelárka musela mať cez 80 rokov. V skutočnosti sa narodila až v roku 1954 a teda sa s vodcom nacistického Nemecka nemohla nikdy stretnúť. No napriek tomu tento nezmysel zdieľali tisíce ľudí.

Fenomén nedostatku schopnosti rozlíšiť pravdu od lží sa bohužiaľ obmedzil iba na voličov extrémistickych strán. Pretože sú to oni, kto volia „nevyhovujúce“ riešenie a teda iba oni sú tí, kto takýmto nezmyslom podlieha, no to však ani zďaleka nie je pravda. Populizmus a demagógia sú ako som spomenul na začiatku nástrojom všetkých politikov a aj niektorých novinárov.

Jediný rozdiel v „kritickosti“ myslenia voliča Kotlebovej strany a autorov, ktorí si z neho dnes robia srandu (napr. stránky ako je Zomri) je, že tí druhí stoja na „správnej strane barikády“.

Kde je teda problém? Logicky sa ako odpoveď naskýta zlyhávajúce školstvo. Začalo sa vravieť o akomsi „kritickom myslení“, ktoré má deťom chýbať a preto nie sú schopné takéto nezmysli objaviť v čas. Po tlaku médií a verejnosti sa teda Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu rozhodlo tento problém riešiť zvýšením počtu hodín dejepisu.

Úplný nezmysel. Prečo? Dovolím si použiť jednoduchú analógiu; zriadenie požiarneho zboru nie je prevenciou požiaru, ale iba riešením v prípade, že požiar vypukne. Veriť, že keď mám vedľa domu hasičov, je úplne bezpečné rozložiť vatru v strede obývačky je šialené, alebo pri najmenšom neefektívne. Problém, toho, že ľudia veria takýmto hoaxom, nie je v tom, že by nemali dostatok poznatkov z dejepisu. Myslím si, že dnes každý občan Slovenska si je vedomý, že sa odohrala udalosť menom: Druhá svetová vojna, navyše sa tu jedná iba o konkrétny prípad, hoaxy však môžu pozostávať aj z iných chybných údajov (číselné hodnoty, geografické údaje, medzinárodné vzťahy, finančníctvo, náboženstvo…).Učiť sa všetky vedné disciplíny, ktoré môžu byť zneužité pri tvorbe hoaxu naspamäť by bolo nie len, že hlúpe, ale priam nemožné.

Chyba dnešného slovenského školstva je v tom, že učí žiaka vedieť, nie chápať. Učí žiaka vedieť, že 1 plus 1 sa rovná 2, ale neučí ho chápať princípu matematickej operácie súčtu. A teda keď potom príde niekto a začne vravieť, že 1 plus 1 je 3 tak žiak nemá v rukách žiadnu zbraň, ktorou by sa proti takémuto zjavne nesprávnemu tvrdeniu bránil a logicky teda sám začne pochybovať, nie o tom, či 1+1=3 ale o tom, či 1+1=2 a teda či to čo si doteraz myslel, že je pravda, aj tou pravdou naozaj je.

A predsa existuje spôsob akým sa voči hoaxom môžeme brániť a dá sa naučiť. Tak ako som na analógií so sčítaním naznačil existujú logické postupy, akým v matematike je napríklad sčítanie, ktorým keď porozumiete, nemusíte sa učiť nemožné a teda všetky čísla naspamäť, ale aj tak budete vedieť súčet akýchkoľvek dvoch z nich. V logike máme niekoľko takýchto operácií, menovite: indukcia, dedukcia a abdukcia. Tieto postupy sú základné pri tvorení ľubovoľnej myšlienky a preto vďaka ním môžeme aj bez znalostí „všetkého“ nájsť nepravdu.

Výučba týchto logických postupov nemusí byť až taký problém ako sa môže zdať. Samozrejme v školách nie je priestor na hodinu rétoriky alebo debaty, avšak existuje aj ľahší spôsob a tým sú hodiny matematiky. Matematika je totiž práve v tom krásna, že učí žiakov nie iba mať vedomosti, ale aj chápať, práve kvôli dôvodu, ktorý som uviedol vyššie.

Avšak tu sa samozrejme naskýta druhý extrém, ktorý podľa mňa dnes predstavuje Slovenská Debatná Liga (SDL), keď síce majú študenti tieto postupy zvládnuté, ale chýba im základ. Chýbajú im základné fakty. SDL sa sama pýši tým, že bojuje proti populizmu, nechápte ma zle, áno do istej miery je to pravda, ale nie univerzálne. To práve kvôli systému hodnotenia, aký SDL má, aj napriek tomu, že študenti debatujú na zložité témy, ako je morálka, politika, migrácia alebo etika v SDL sa nehodnotí obsah, ale iba správne logické prepojenie argumentov. Doslova tam platí, že ak si viem logickým postupom odôvodniť, že tráva je modrá, tak to nie je chyba aj napriek tomu, že v skutočnosti je zelená.

Toto potom vytvára druhý negatív, a to pocit v ľuďoch, že je jedno čo poviem, ak to má logické prepojenie, nezáleží na tom či je to založené na fakte alebo nie. A toto je demagógia a nemôžem bojovať demagógiou proti demagógom, pretože aj keď ich všetkých porazím,vždy tu jeden zostane.

Preto je dôležité aby sme v našom školstve našli zdravú mieru medzi učením faktov a učením procesu poznávania. Dnes táto miera nie je, dnes je naše školstvo založené na vedení nie na chápaní a preto sa potom často stáva, že žiaci chcú vedieť za každú cenu a nie chápať prečo. Takýto ľudia sú potom veľmi zraniteľný voči dezinformáciám pretože, či chcú alebo nie podvedome si vybudujú v sebe „autoritu písma“, a teda začnú veriť všetkému čo nájdu napísane.