Denník N

Dívám se, dívám

Všetko sa dá odpustiť pre tú vášeň umelca – antropológiu…

 

*

 

Krása v šere,

hojdanie duše.

 

Dvojice,

bez ktorých by nebol zmysel.

 

Všade priestor a čas,

aby si nám ukázal chápať.

 

*

 

Struny sú zase tak,

aby sme vynikli.

 

A prsty,

na to radšej slabo nemyslíš.

 

Prenikáme sa.

Obsahy bez hlavy

 

vyložia do cesty

ciele a závery.

 

*

 

Hranie a

medzi dverami

 

raz – dva,

kde zatočí.

 

Nechceme pristúpiť

na tlaky, podoby.

 

Takmer na všetko, okrem

šupiny bez moci.

 

*

 

Možno už robíme,

len čo sa dá.

 

Aspoň zväčša 

nesúdi láska za prvý pohľad.

 

Za koreň, za rohy

zámienky na včera.

 

Neveríme si

na bežný doklad.

 

*

 

Chodíme skratkou

cez hviezdy.

 

Bolesť je pozadu,

nevadí.

 

Máš úsmev na tvári

a ešte, tak…

 

Cítiš,

ako je nekonečna viac.

 

*

 

Krúžime okolo.

Zapáčil sa nám

sám svet z prienikov.

Dolomí úsmev.

Výraz

chápeme bezodkladne.

 

*

 

S Tebou je tak jasné,

čo sa dá povedať…

 

To láska prikladá,

keby sa aj za dvoch unavila.

 

Koľkokrát

famózne v presných tónoch

 

posúvaš si ma na perí

doslova od slov.

 

*

 

A stále bližšie

z navždy

sú poletujúce chvíle.

 

Na všetkých päť, desať,

na všetkých

si nás pridáva naplno.

 

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Snažím sa mať rada aj poéziu v próze - ten padací most, ktorý si musí každý strážiť sám. Z menej známych, ale zaujímavých stránok odporúčam www.ostium.sk.