BLOG
Martin Kováč
Martin Kováč
3 112

Láska naozaj musí zvíťaziť

Blog o jednej kresťanskej knihe, ktorú, žiaľ, v kresťanských kníhkupectvách na Slovensku nenájdete.

„Boh vás miluje a chystá sa vás zabiť!“ – tak znie redukované kresťanské posolstvo Homera Simpsona v jednej z epizód obľúbeného seriálu, v ktorej sa Homer stal apokalyptickým prorokom. Hoci väčšine z nás prídu tieto slová vtipné, pravdou zostáva, že okolo nás chodí veľké množstvo veriacich ľudí (bez ohľadu na konkrétne vierovyznanie či konfesiu), ktorých posolstvo sa v konečnom dôsledku naozaj dá zredukovať do podobnej vety. Ja sám som len nedávno v Bratislave stretol misionárov s podobným posolstvom. Skúsenosť s militantnými kazateľmi však majú iste viacerí z nás.

Prijmi Ježiša/Boha/Alláha/kresťanstvo/judaizmus/islam/(…) alebo skončíš vo večnom ohni – pekle. Takáto je dodnes pozícia (náboženského) exkluzivizmu. Je to ale naozaj tak? Naozaj sa má naša večnosť odvíjať od toho, akému teoretickému konceptu zasvätíme svoj život?

Týmto a ďalším otázkam sa veľmi nekonvenčne venuje kniha Láska (z)víťazí: Kniha o nebi, pekle a osude každého človeka, ktorý kedy žil od Roba Bella, bývalého evanjelikálneho pastora, ktorá sa v Amerike stala bestsellerom New York Times. V slovenčine vychádza ako prvý kúsok z novovzniknutého otvoreného kresťanského vydavateľstva s provokatívnym názvom HEREtic – a to vo veľmi príjemne spracovanom formáte s peknou obálkou, v pevnej väzbe a na recyklovanom papieri.

V čom je táto kresťanská kniha tak nekonvenčná a iná? Začína sa skúsenosťou autora, keď spolu s priateľmi vo svojej farnosti zorganizovali umeleckú výstavu. Jedna z umelkýň do svojho diela vložila citát Gándhího, ktorý hlboko zapôsobil na mnohých návštevníkov. No evidentne nie na každého. Niekto z nich bol natoľko horlivý, že k nemu priložil malý papierik s odkazom: „Pravdou ale je, že Gándhí je v pekle.“

Práve táto skúsenosť sa stala hnacím motorom celej knihy a nového životného hľadania jej autora. Naozaj nezáleží na tom, akým si človekom, pokiaľ veríš správnym veciam a modlíš sa správne modlitby?“ Bell veľmi úprimne hľadá odpoveď na túto otázku, a ani náznakom sa nesnaží vyhýbať ťažkostiam.

Hneď v úvode (kresťanského) čitateľa konfrontuje s konkrétnymi príbehmi života viery, ktoré sa nečítajú ľahko: s osobným svedectvom z knihy Renee Altsonovej o duchovnom týraní zo strany jej vlastného otca, ktorý ju znásilňoval a recitoval pritom Otčenáš či spieval chválospevy; s príbehom ženy, ktorej priateľ odmietol prísť na kresťanské bohoslužby, keďže kresťania z jeho dediny vo východnej Európe obkľúčili miestnych moslimov a vystrieľali ich samopalmi; či s popisom mnohých súčasných kresťanov, ktorých viera sa zakladá na nenávisti voči homosexuálom a presvedčení, že zaručenie zhoria na večné veky v pekle…

Rob Bell vo svojej knihe následne jazykom skúseného kazateľa dôsledne predstavuje biblické miesta, ktoré sa venujú nebu a peklu. Veľmi si pritom uvedomuje, že „naša predstava neba, ktoré má prísť ‚potom‘, má priamy vplyv na to, akým spôsobom nakladáme s našimi dňami a darmi ‚v tomto veku‘. (…) Brať vážne nebo, ktoré príde ‚potom‘ znamená brať vážne utrpenie, ktoré je ‚teraz‘.“ 

Prakticky v každom náboženstve, ktoré má rozvinutú náuku o posmrtnom živote, nachádzame tendencie ignorovať krutú realitu sveta či túžbu utiecť z tohto mizerného života do skutočného života, ktorý sa však začína až po smrti v pravej viere. Zhodou okolností som súbežne s Bellovou knihou čítal aj absyntovku Dve sestry, ktorá podobné myšlienky prezentuje zasadené v životnom príbehu dvoch nórskych moslimských tínedžeriek, ktoré sa jedného dňa nevrátia zo školy a v túžbe po lepšej večnosti odchádzajú obetovať svoj súčasný život do Sýrie v službách ISIS…

„Niektorí roznášajú letáky s návodom, ako dosiahnuť Boží pokoj od Boha, ďalší pracujú v utečeneckých táboroch vo vojnových zónach. Iní zas vedú diskusné relácie v rádiách a vysvetľujú jednotlivé verše z Biblie, zatiaľ čo iní neúnavne pracujú na oslobodení žien a detí z pazúrov sexuálneho otroctva.

Vyzerá to tak, že ľudia, ktorých najviac trápi peklo po smrti, sa nezaujímajú o peklo na zemi. A naopak – ľudí, ktorí sa nevedia zmieriť s peklom na zemi, otázka pekla po smrti ani nezaujíma.“

Aké východisko teda kniha ponúka? Bell sa obracia k starokresťanskej tradícii, kde nachádza oporu pre tvrdenie, že Boh na konci vekov uzdraví všetko a všetkých. Spomína tak biblické texty obnove všetkého, ale nezabúda ani na Origena, Klementa Alexandrijského či Gregora Naziánskeho, ktorí v 3. a 4. storočí zastávali teóriu zmierenia všetkých ľudí s Bohom. Pokračuje aj ďalšími autormi: „Hieronym tvrdil, že ‚väčšina ľudí‘ jeho doby verí v spásu všetkých, Bazil Veľký hovoril o ‚množstve ľudí‘ a sv. Augustín svedčil, že ‚veľmi veľa‘ ľudí v jeho časoch verilo večnému zmiereniu všetkých ľudí s Bohom

Základom ich viery vo finálne zmierenie všetkých je presvedčenie, že nepredstaviteľný zástup večne trpiacich neodzrkadľuje slávu Boha. Božia sláva sa prejaví obnovením, nie večnými mukami, zmierením, nie nekonečným utrpením. Božiu veľkoleposť v celom vesmíre rozžiaria obnova a zjednotenie všetkých, nie nekonečné tresty.“

Láska (z)víťazí je kniha o kresťanstve, ktoré nehľadá Boha v úteku z tohto sveta. Práve naopak, učí čitateľov vidieť ho v mnohých konkrétnych ľudských príbehoch – v celej ich krehkosti a zraniteľnosti. Nehovorí o cirkvi plnej svätých a bezhriešnych ľudí, ale o spoločenstve otvorenom pre núdznych a zranených, ktoré sa nebojí zašpiniť a priznať si chyby. Nehovorí o náboženstve príkazov, predpisov a zákazov, ale o živom vzťahu, ktorý nachádzame v skutočnej láske.

Rob Bell si zjavne na svojej životnej ceste viery prešiel niečím, čo nepochybne poznajú a reflektujú viacerí z nás. Pochopil, že autentické kresťanstvo sa nebuduje ako nedobytný, neomylný, nedotknuteľný a hlavne nekritizovateľný opevnený hrad. Práve naopak – naberá na svojej autenticite, ak sa čestne a otvorene vysporiadava s vlastnými slabosťami a chybami, a ak sa ani v tejto svojej slabosti, chudobe a omylnosti nebojí odhodlane vykročiť na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Jednoducho prezentuje kresťanstvo, ktoré je inkluzívne. Ktoré nevylučuje iných, ale hľadá cestu, ako prijať čím viacerých.

Páči sa mi, že sa autor vo svojej knihe nevzdáva jazyka evanjelikálneho kazateľa, ale snaží sa takúto formu prejavu naplniť novým, otvoreným, inkluzívnym a láskyplným obsahom.

Zamýšľam sa nad tým, v čom je táto kniha natoľko nebezpečná, že ju nenájdeme na pultoch kresťanských kníhkupectiev na Slovensku. Zvykli sme si snáď u nás na to, že náboženstvo je správne len vtedy, ak sa vymedzuje voči iným? Voči iným náboženstvám, iným kultúram, iným národnostiam, inej sexuálnej orientácii, či voči úsiliu o rodovú rovnosť? Je naozaj inkluzívna tvár náboženstva na Slovensku neprijateľná?

Osobne som spolu s Robom Bellom presvedčený, že „kresťanská viera je dostatočne veľká, štedrá a otvorená, aby zvládla širokú škálu rôznych názorov.“ …a že láska nakoniec musí zvíťaziť!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand teológie na EBF UK v Bratislave a ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaním stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý.

Blogy

|