Ako policajný prezident umýval dlážky na seneckom Okresnom riaditeľstve PZ

Minister vnútra otrávene dozametal okresné riaditeľstvo. Keď chcel metlu a lopatku na smeti odložiť do tmavého kumbálu, prekvapene vytreštil oči:
„Tibike, prepána, čo tu robíš?!“ skríkol na policajného prezidenta, ktorý na úseku občianskych preukazov a cestovných dokladov kolenačky šúroval špinavé podlahy.
„Áááále..,“ policajný prezident znechutene mávol rukou a pedantne vyžmýkal mokrú handru. „Šak ma poznáš. Švihal som si to stoosemdesátkou po dálnyci, lebo som v rámci posledných úsporných opatrený scel oskúšat kolko vytáhne to nové služobné fáro, a jako naschvál, len kúsek za Sencem, ma stoplo dopravné komando.“
„A prečo si ich rovno na mieste nepostavil do pozoru?“
„Nedali sa kurnikšopa. Keby si videl, akí boli zatýnaví tí hajzli. Zbytočne som sa aj legitimuval. Lebo tí kreténi sa tvárili, že ma nepoznajú a naopak celý čas ma zdrbávali ako malého chlapca. Takže tu mosim urobiť generálny ordnung. Vyštekávali na mna ako besní psi, že vraj som až tak neunosne prekročil nejakú rýchlost, že ak v rámci verejnoprospešných prác dobrovoľne nepoumývam všetky dlážky na seneckom Okresnom riaditeľstve, tak ma zašijú, ako keby som bol nejaký hrubokrký.“
„Keď hovoríš o hrubokrkých, tak myslíš na nášho šéfa?“ s bázňou v hlase sa spýtal minister vnútra.
„Ale néééé!“ policajný prezident napaprčene tresol handrou o vyglančenú dlážku. „Veď kto by aj pri voskovani dlážky myslel na premiéra?“
„Ešteže tak,“ uľahčene si odfúkol minister vnútra. „Lebo odkedy náš starý niekde stratil krk a hlavu má vrazenú rovno medzi ramená, tak je na túto tému veľmi precitlivelý.“
„Mne sa zas za chrbtom šetcia rehocú, že  s tyma zlatými stuhami a lampasama na parádnej generálskej uniforme vyzerám ako uvádzač v cirkuse,“ posťažoval sa policajný prezident.
„Alebo liftboy v lepšom hoteli,“ rozosmial sa minister.
„No fajn, ešte aj ty si rob srandičky!“ ponuro zahučal policajný prezident. „Šak ak to bude takto ďalej pokračovat, tak možno ten liftboy bude vrcholom mojej kariéry.“
„Tibike, ty si na tej diaľnici musel natrafiť na tých istých blbcov ako ja,“ povedal minister vnútra. „Tiež si nič nedali vysvetliť! Keď som ich skúšal presvedčiť ako sa veľmi ponáhľam, lebo na rozšírenom predsedníctve našej strany musím predniesť dôležitý referát o etických aspektoch nášho súkromného podnikania, samozrejme v úzkej súčinnosti s mravopočestným vládnutím a efektívne-straníckym využívaním európskych fondov, iba sa posmešne uškŕňali a v jednom kuse zabŕdali do nejakého Ladislava Bašternáka?“
„Myslíš teho Bašternáka, kerého vobec, ale vobec nepoznáš?!“ prísne sa spýtal policajný prezident, lebo nedokázal v sebe zaprieť bývalého elitného vyšetrovateľa.
„Hej, presne toho. Tak som im radšej podrobne vysvetlil zásadné rozdiely medzi sociálnou politikou Smeru a protiľudovými praktikami odporných pravičiarov.  Medzi nami, aj tak to bola zbytočná námaha. Lebo raz nevedeli pochopiť, že keď pravičiari sú na rozdiel odo mňa a poslancov našej strany chudobní ako kostolné myši, tak to svedčí len o ich nedôveryhodnosti a nekalých politických pohnútkach. A vieš ako na toto objektívne konštatovanie zareagovala naša akčná polícia? Namiesto toho aby sa mi poďakovali a so zapnutými húkačkami uvoľňovali cestu až po naše politbyro, do rúk mi strčili prútenú metlu!“
„Aj mne neustale pijú krv. Nevím čo sa deje, ale od istého času sa už  nevedia zmestyt do kože. Bože, aká to bola  makačka, aby som za minulý rok zvýšil objasnenosť šeckych kriminálnych prípadov na rekordných 325,76 %. A načo to bolo dobré? Do prdele aj s fantastickými percentami! A ešte do večšej prdele so super objasnenostami, ket ma po takýchto senzačných výsledkoch naženú umývať zasrané linolea!“
„Kurva, a ja mám čo povedať!?!“ zvrieskol rozzúrený minister vnútra. „Vo vyslovene elegantnej policajnej uniforme, ktorú mi osobne navrhol Gianni Versace,  som šíril panickú hrôzu po všetkých cigánskych osadách na východnom Slovensku a ako špeciálny bonus pre naše školstvo, som jediným podpisom zlikvidoval väčšinu osemročných gymnázií. A výsledok?? Namiesto toho aby mi prezident konečne udelil štátne vyznamenanie, zametám tento špinavý bordel!!“
„Štátne vyznamenanie? A tebe? Hehehehe.., Kiska ti namiesto vyznamenania rozkáže, aby si ešte raz vyčistil ovracané lietadlo!“
„Aké ovracané lietadlo?“ spýtala sa rozospatá pani Kaliňáková.
„Čo, čo.., čo si to..?“
„Holubček sladký, nerev ako rozzúrený pavián, lebo zobudíš všetkých susedov,“ ustarostene zašepkala pani Kaliňáková.
„Pavián? Aký pavián?“ stále nechápal minister vnútra.
„Bobinko, prečo sa tak strašne trápiš? Čo sa ti zase nepodarilo pozháňať vyradenú nefunkčnú striekačku bez hadíc pre dobrovoľných hasičov v Čimhovej?“
Minister vnútra sa zobudil spotený ako mokrá myš. Od hrôzy zadrkotal zubami a na jeden dúšok vypil pohár studenej vody.
„Mal som príšerný sen!“ roztriasol sa od strachu. „Len si to predstav! Snívalo sa mi, že naši policajti s nami zachádzajú tak sprosto, ako s radovými občanmi!“