Denník N

Barokový maliar Anton Schmidt tvoril v Banskej Štiavnici

Anton Schmidt vymenil rodnú Viedeň za pokojnejšiu Banskú Štiavnicu a najmä v stredoslovenských banských mestách sa zachovali jeho najvýznamnejšie maliarske diela.

Anton Schmidt, ktorý sa narodil 7. januára 1713 vo Viedni, získal nadanie a vzťah k maliarskemu umeniu po otcovi. Po absolvovaní štúdií na Akadémii výtvarných umení v rodnom meste sa dostal na cisársky dvor ako spolupracovník dvorného divadelného dekoratéra a architekta Giuseppeho Galli Bibbiena. Jediným jeho známym dielom z tých čias je oltárny obraz Zasnúbenie Panny Márie v kaplnke Kurhausu pri Dóme sv. Štefana.

Nemal ešte ani tridsať, keď sa rozhodol radikálne zmeniť svoj život. Príčinou mohla byť priveľká konkurencia v metropole cisárstva a tak dal prednosť pokojnejšej Banskej Štiavnici, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie a prosperujúce mestá Uhorska a kde si rýchlo získal prirodzené uznanie i solventných zákazníkov. V januári 1752 sa stal banskoštiavnickým mešťanom.

Anton Schmidt maľoval portréty, ale i žánrové výjavy. Medzi ne patria unikátne strelecké terče, ktorá môžeme doteraz vidieť v múzeu na Starom zámku, ale aj výzdoba mesta pri návšteve cisára Františka Lotrinského v lete 1751. Samozrejme, že najviac objednávok dostával z cirkevných kruhov. Jeho sakrálne maľby – monumentálne fresky a oltárne obrazy – sú dodnes obdivované veriacimi i turistickými návštevníkmi kostolov, alebo sú uložené v stredoslovenských múzeách.

Medzi pamiatky na maliarske umenie Antona Schmidta patrí výzdoba Kostola sv. Kríža na banskoštiavnickej Kalvárii, ktorú realizoval v roku 1745, a fresky v presbytériu piaristického kostola Najsvätejšej Trojice v Prievidzi, kde sa zoznámil s ďalším vynikajúcim umelcom – sochárom Dionýzom Stanettim. Ako „Schemniciensis pictor academicus“ sa podpísal aj pod výzdobu barokového kaštieľa Koháryovcov vo Svätom Antone, kde v rokoch 1750 – 52 maľoval fasádové tympanóny, schodisko, zámockú i prícestnú mariánsku kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Z ďalších kostolov, v ktorých interiéri sa nachádzajú maľby Antona Schmidta, spomeňme farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kremnici, kostoly v Štiavnických Baniach, Podolínci a Brhlovciach. V roku 1761 vyhorel farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici a to bola ďalšia príležitosť, aby sa Anton Schmidt prezentoval svojím umením. Po náročnej oprave presbytéria a lode začal v roku 1766 s ich maliarskou výzdobou, ktorá sa radí k jeho najvýraznejším dielam.

Hoci tvorba rakúskeho barokového maliara Antona Schmidta bola sústredená do stredoslovenských banských miest, stal sa ako umelec príkladom pre svojich nasledovníkov. Zanechal po sebe umelecké diela, ktoré majú trvalú hodnotu. Zomrel v Banskej Štiavnici pred 245 rokmi, 30. januára 1773, tri týždne po oslave svojej šesťdesiatky.

Foto: net

Teraz najčítanejšie