Denník N

Zákony treba čítať celé. Nielen časti, ktoré nám vyhovujú

Zdroj: Alpha Stock Images
Zdroj: Alpha Stock Images

V smernici EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí nie je nič, čo by firmy oprávňovalo budovať nové optické vedenia na existujúcich elektrických či telekomunikačných stĺpoch v obciach.

V Asociácii lokálnych poskytovateľov internetu sme vlani viackrát upozornili na nelegálnu výstavbu nadzemných telekomunikačných sietí. Niektorí operátori totiž využívajú pri rozširovaní pokrytia miest a obcí širokopásmovým internetom v čoraz väčšej miere aj telekomunikačné a elektrické stĺpy, na ktoré v rozpore s predpismi naťahujú vzduchom nové optické vedenia.

Obchádzaním zákonov získavajú firmy ako Slovak Telekom či Východoslovenská distribučná na trhu neférové konkurenčné výhody, keďže vedenie optickej infraštruktúry vzduchom je nielen menej nákladné, ale umožňuje tiež rozširovať územné pokrytie oveľa rýchlejšie. Takéto praktiky povedú k oslabovaniu konkurencie aj k slabšiemu rozvoju služieb a k vyšším cenám.

Čo sa píše v európskej smernici

Protiprávnosť výstavby nových závesných vedení potvrdili pri preskúmavaní konkrétnych prípadov už viackrát prokuratúra, vyššie stavebné úrady, aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Napriek tomu niektoré firmy naďalej ťahanie optiky vzduchom obhajujú. Odvolávajú sa pri tom na rozličné legislatívne nariadenia či stanoviská úradov. Jedným z nich je aj smernica europarlamentu o znížení nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Nariadenie správne konštatuje, že rozšírenie širokopásmového internetu si vyžaduje značné investície a veľkú časť z nich tvoria náklady na stavebné a inžinierske práce. A ak by sa niektoré obmedzili, napríklad lepším využitím existujúcej pasívnej infraštruktúry (ako sú napríklad káblovody, rúry, šachty, rozvodné skrine, aj stĺpy, stožiare, veže a iné nosné zariadenia), bolo by rozširovanie širokopásmového pripojenia aj do vidieckych oblastí efektívnejšie.

Ak si zo smernice prečítate iba túto časť, môže postup Výchoslovenskej distribučnej, ktorá protiprávne naťahala optické vedenie na existujúce elektrické stĺpy v obci Seňa, alebo Slovak Telekomu, ktorý v desiatkach obcí buduje nové optické siete aj na existujúcich stĺpoch pre metalické vedenia, vyzerať košér. Najmä ak sa v nej uvádza, že sa má vzťahovať nielen na poskytovateľov dátových komunikačných sietí ale napríklad aj na vlastníkov elektrických stĺpov.

Smernica však zároveň stanovuje, že je potrebné dodržiavanť všetky obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátnych predpisov, „ktorých cieľom je ochrana životného prostredia, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo plnenie cieľov územného plánovania.“

Prvoradá miestna legislatíva

Európska legislatíva teda v žiadnom prípade neospravedlňuje porušovanie vnútroštátnych predpisov a nikoho neoprávňuje budovať nové optické vedenia na existujúcich elektrických či telekomunikačných stĺpoch, ak to nie je v súlade s národnými predpismi na výstavbu. A tie na Slovensku hovoria jednoznačne – stĺpy sa môžu používať a zdieľať za účelom vešania optiky len mimo obcí, nie v zastavaných územiach.

Možnosť využívať na budovanie komunikačných sietí existujúce stĺpy je transponovaná aj do zákona o elektronických komunikáciách. Energetici, napríklad Energotel, majú mimo obcí zavesených stovky kilometrov optiky a verejné orgány ani ALPI v tom problém nevidia.

Na druhej strane, o zákaze viesť optické káble nad zemou dobre vie aj Východoslovenská distribučná, ktorá pre prípadných záujemcov vydala dokument s vysvetlením, prečo v obciach neumožňuje využívať jej stĺpy pre budovanie vonkajších nadzemných vedení.

Dvojitý meter

VSD sa ňom správne odvoláva na smernicu a vyhlášku, ktorá zakazuje viesť závesnú optiku v zastavaných územiach obcí. To jej však nebránilo udeliť samej sebe „výnimku“, zaregistrovať sa na regulačnom úrade ako poskytovateľ telekomunikačných sietí a služieb, aby mohla následne postaviť pilotný projekt optiky v Seni.

Firma výstavbu pri povoľovaní zdôvodnila tým, že optiku potrebuje pre prevádzku elektrickej siete a zabezpečenie spoľahlivej dodávky elektriny. Skutočným účelom však bol prenájom siete operátorom.

Optika Východoslovenskej distribučnej v Seni je iba jedným z viacerých príkladov, kedy sa klamlivými tvrdeniami a podvodne získanými povoleniami získavajú neoprávnené konkurenčné výhody, čo v ALPI vnímame ako zásadný problém. Obzvlášť, keď sa takéto praktiky začínajú diať skutočne vo veľkom.

Rizikom bezprávia obdobného rozsahu je, že s podvodmi a korupciou začnú aj iní operátori, ktorí nebudú chcieť z trhu vypadnúť. A tomu by sme sa chceli v ALPI vyhnúť. Nechceme žiť v krajine, kde sa robí z predpisov trhací kalendár, alebo neplatia rovnako pre každého.

Teraz najčítanejšie