Denník N

Prečo je dôležité polročné vysvedčenie

Detská psychologička a koordinátorka dobrovoľníkov v programe BUDDY, Jana Pešková, hovorí o polročnom vysvedčení a jeho význame pre deti. Prečítaj si a zisti, ako zareagovať aj na päťku na vysvedčení a pritom nedemotivovať svoje dieťa.

Prečo je vysvedčenie pre deti dôležité?

Deti chodia do školy a my do práce. Škola je ich „práca“. Polročné vysvedčenie je pre deti ako hodnotenie zamestnanca v práci – pre niektorých bežná, alebo dokonca príjemná formalita, pre iných náročný až neprekonateľný medzník. Od „Ako sa mi darilo? Urobil som všetko, čo sa dalo? Som sám so sebou spokojný?“cez  „Nejako to prežijem.“ až po „Zlé vysvedčenie/hodnotenie? No a čo, kašľať na to…..“ Reakcie môžu byť rôzne.

Významnejšie ako samotné vysvedčenie a hodnotenie dieťaťa, je reakcia od dospelých, ktorých považuje dieťa za dôležitých. Bude to pochvala, trest alebo realistické zhodnotenie daného obdobia? Reakcia dospelého určuje, čo bude ďalej. Ako to dieťa zvládne? Čo podnikne? Bude hodnotenie také zlé, že sa mu treba za každú cenu vyhnúť? Bude sa dať vydržať? Bude super?

Ako na dieťa vplýva, keď má zlé známky

Zlé známky nám hovoria, že existuje nejaký dôvod, ktorý bráni dieťaťu mať dobrý prospech. Problém nastáva vtedy, keď zhodnotíme, že zlé známky sa automaticky rovnajú zlému dieťaťu. Takýmto negatívnym hodnotením školského výkonu môžeme zasiahnuť celý sebaobraz a sebahodnotu dieťaťa. Teda to, ako dieťa vníma samého seba a na základe čoho odvodzuje svoju hodnotu. Dieťa môže rozmýšľať dvoma spôsobmi. Prvý – momentálna situácia. Jeho terajšie známky sú spôsobené tým, že sa škole nevenovalo. Nabudúce môžu byť jeho/jej výsledky lepšie. Teda ide o momentálnu vec, ktorá sa dá zmeniť a je v silách dieťaťa. Druhý spôsob –  dieťa si môže myslieť, že malo zlé známky kvôli tomu, že je zlé a neschopné.

Ako pochváliť dieťa za dobrý výkon

Pochváliť sa dá rôznymi spôsobmi. Materiálne – sladkou odmenou, darčekom, niečím hmatateľným, čo dieťa poteší. Sociálne – úsmevom, objatím, venovaním pozornosti vo forme spoločne stráveného času. Kombináciou – vo forme posedenia v cukrárni, slávnostným obedom, spoločnou kultúrnou alebo športovou akciou. Čímkoľvek, čo dieťa poteší a čo ocení.

Často je však dôležitejšie autenticky zhodnotiť celé uplynulé obdobie, aj s ohľadom na konečný výsledok:

„Vidím, že tento polrok si si dal záležať a stálo ťa veľa úsilia a času dosiahnuť toto výborné hodnotenie. Som na teba pyšný.“

Prípadne:

„Napriek tomu, že si sa veľmi snažil, vidím, že matematiku sa ti nepodarilo opraviť. Nič sa nedeje, viem, že si pre to urobil veľa. Niekedy veci skrátka nevyjdú.“

Alebo:

„Hm, zdá sa, že tento polrok bol pre teba veľmi náročný. Doteraz som si to nevšimol, mrzí ma to. Čo sa stalo? Čo ti bránilo v tom, aby to bolo lepšie?“

Čo majú tieto reakcie spoločné? Prejavujú skutočný záujem o dieťa. Prvé dve reakcie poukazujú aj na znalosť situácie dieťaťa a poskytujú nádej.

Ako potrestať dieťa za horší výkon, ale zároveň ho nedemotivovať?

Čo robiť, ak je výkon dieťaťa napriek našej podpore dlhodobo zlý, dieťa sa nepokúsilo „opraviť si“ známky, a rodičia sa rozhodli, že je dôležité, aby si zažilo následky svojich rozhodnutí? V prvom rade je dôležité, aby dieťa vedelo trest spojiť s pôvodným činom. Trestom väčšinou býva zákaz niečoho, čo má dieťa rado. Napríklad nebude môcť pozerať telku, nebude sa môcť hrať na tablete, byť na internete, ísť von alebo na lyžovačku a podobne.

Dôležité ale v každom prípade je, že ak už trest udelíme, mali by sme byť v jeho dodržaní dôslední. Nezabúdajme tiež na to, že za jeden prehrešok by sme mali udeliť jeden trest. Častokrát sa stáva, že za jeden prešľap dieťaťa – ak sa nám zdá enormný, udelíme dieťaťu 4-5 trestov alebo trest „nemá koniec“, teda je príliš dlhý. Chceme predsa, aby dieťa malo nádej svoje skutky odčiniť. Nádej, že trest je dočasný a že je krátkodobým nepríjemným následkom jeho chyby. Nádej, že nabudúce to dieťa zvládne lepšie.

Ako podporiť motiváciu dieťaťa

Ak chceme dieťa motivovať k dosahovaniu dobrých výsledkov a hodnotení, musí v tom najprv vidieť zmysel (Na čo to bude dobré? Čo mi to prinesie?)a mať nádej, že to dokáže (realistické, dosiahnuteľné ciele).

Pravidelný rozhovor a kontakt s dieťaťom nám umožní vedieť a riešiť s ním to, čo je pre neho náročné. Ak má dieťa pocit, že mu rozumieme, bude pre neho dôležité snažiť sa dosahovať dobré výsledky.

Podstatné je v konverzácii zistiť príčinu neúspechu. Prečo sa dieťaťu nedarí? Kde je problém – v manažmente času? V množstve alebo obťažnosti učiva? V tom, že písmenká alebo čísla sú fakt problém? V zlých vzťahoch medzi spolužiakmi? Ak si nevieme s týmto poradiť, niekedy môže pomôcť obrátiť sa na odborníkov v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) alebo v Centrách špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP). Problém môže prameniť z  objektívnej poruchy správania alebo učenia, s ktorou treba odborne pracovať.

Dôležité je zareagovať na prinesené vysvedčenie láskavo, s úctou a nádejou, že to bude lepšie. To, čo potrebujeme, je priblížiť sa k nášmu dieťaťu. Mať s ním blízky, láskyplný vzťah. Vedieť, čo ho trápi, čo rieši v škole, prečo má problém podať dobrý výkon. Dosiahneme to vtedy, ak s ním budeme existovať a žiť každý deň. Rozprávať sa s ním a vedieť, okolo čoho sa točí jeho svet.

Dobrým tipom pre motiváciu dieťaťa do učenia, ale aj do života celkovo, je teda prejavenie ozajstného záujmu napríklad cez rozhovor. Nie je to stará známa otázka „Čo bolo v škole?“, po ktorej nasleduje stará známa odpoveď „Nič.“ Je to o tom, že chceme vedieť, ako sa má.

Dieťa treba naozaj počúvať, vnímať a byť prítomný duchom. Každý deň aspoň 10-15 minút. Ten čas za to stojí.

Prečítaj si aj: Novo-celo-ročné predsavzatia – ako pomôcť dieťaťu naplniť jeho ciele?

 

Program BUDDY spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi, aby mali lepšiu šancu na dôstojný život.

Dajte deťom čas a staňte sa aj Vy BUDDY dobrovoľníkom.  Ak nemáte čas, pošlite nám príspevok a my nájdeme tých, ktorí deťom z detských domovov dajú svoj čas.

Prečítajte si aj ostatné články na špecifické témy detí z detských a iných domovov.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese [email protected].

 

Teraz najčítanejšie

spájame deti z detských domovov s dobrovoľními a učíme dospelých rozumieť deťom

BUDDY

Odborní psychológovia a pedagógovia v spolupráci s programom BUDDY publikujú príspevky o rôznych situáciách vo vzťahu dospelý - dieťa. Vo svojich textoch vždy poskytujú jednoduché komunikačné riešenia tak, aby bol dospelý pre dieťa dobrým mentorom. Program BUDDY spája deti z detských domovov s vyškolenými dobrovoľníkmi a pomáha im vytvoriť dôverný a dlhotrvajúci vzťah. Dobrovoľník sa učí trpezlivosti a pokore. Deti dostávajú pozornosť, pozitívny vzor a podporu bez predsudkov. BUDDY tak deťom dáva lepšiu šancu na dôstojný život. Spoločnosti zasa prináša príležitosť mať menej detí na ulici, keďže cieľom programu je, aby každé dieťa, ktoré odíde z domova a bolo v programe BUDDY, malo prácu a bývanie. Najdlhší vzťah má 11 rokov. Projekt vznikol v roku 2006.

Tento blog je platený.