Za mor môže nedostatok vlkov

Africký mor ošípaných ešte na Slovensku nie je. Stále je čas medzi preventívne opatrenia v boji proti jeho rozšíreniu zaradiť i celoročnú ochranu vlkov s nulovými kvótami ich odstrelu. Od poslednej loveckej sezóny prešli dva týždne, do ďalšej zostáva 50 týždňov. A tak sa pýtam kohokoľvek, no zvlášť pani ministerky pôdohospodárstva, aké odborné argumenty bránia zavedeniu nulového odstrelu vlkov. Po roku 2000 sú predstavitelia rezortu pôdohospodárstva opakovane upozorňovaní, že živí vlci pomáhajú diviakom i ošípaným a túto skutočnosť doposiaľ nikto nevyvrátil.

Minulosť zmeniť nevieme. Jej súčasťou, tu u nás na Slovensku, je nepríjemná skúsenosť s vírusovým ochorením klasický mor ošípaných spojená s miliónovými ekonomickými stratami. Tie spôsobila likvidácia celých prasačích chovov a lokálnych populácií diviakov. Súčasnosť nás pripravuje na možnú budúcu nepríjemnú skúsenosť s podobným, no horším vírusovým ochorením africký mor ošípaných, ktorý už od susedov takpovediac klope na dvere. Už teraz sa vďaka tomuto riziku po celom Slovensku od januára neobmedzene strieľajú diviaky, diviačice aj diviačatá v dôsledku mimoriadneho povolenia ich lovu, ktoré vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva.

Diviaky sú nadmieru premnožené a poľovníci ich početnosť dlhodobo nevedia znížiť na únosné stavy. Ročne odlovia desiatky tisíc diviakov a aj tak to nestačí. Sú premnožené, v zlej fyzickej kondícii,  ľahko sa medzi nimi šíria choroby. Ale nie všade, čo sa ukázalo počas niekoľkých rokov, kedy sa Slovenskom šíril klasický mor ošípaných. Problém bol prevažne tam, kde nežijú vlci, hoci prostredie je také, že by mohli. Bez stabilných svoriek vlkov a len pod vplyvom poľovníkov sú stavy zveri neúnosne vysoké a populácie diviakov, či jeleňov degenerujú nielen z hľadiska kondície, ale i z hľadiska ich zdravia. Sprievodným efektom v degenerovaných a premnožených populáciách je nekontrolovaný nárast úmrtnosti vplyvom ľahkého šírenia hromadných nákaz zveri na veľkých územiach. A to nás čaká pri africkom more ošípaných. Lesy plné mŕtvych diviakov a kafilérky plné mŕtvych ošípaných.

Aby sa tak nestalo, už v roku 2003 sa africkým morom zaoberala vláda a minimálne od roku 2014 ministerstvo pôdohospodárstva spolu s veterinármi zavádza konkrétne opatrenia proti jeho rozšíreniu. Akosi však zabudli na vlkov, na prirodzených lovcov diviakov. Oni nieže zabudli, oni ich ignorujú, pretože každoročne to isté ministerstvo pôdohospodárstva povoľuje odstrel desiatok vlkov. Ich vinou prišli naše lesy od roku 2014 o takmer 200 vlkov, ktorých zabili poľovníci. Strieľajú mladých, ale i starých skúsených vlkov, či vlčice, odstrelom rozbíjajú ich rodinné skupiny.

Odborné argumenty na zabíjanie vlkov nie sú žiadne. Naopak proti ich odstrelu je argumentov nadbytok. Je faktom, že z populácie svojej koristi vlci odlovujú predovšetkým mladé, staré, choré a rôznym spôsobom oslabené jedince. Je tomu tak preto, že oproti ostatným sú v nevýhode a pre vlkov počas lovu predstavujú menšie riziko poranenia a menší výdaj energie. Tie diviaky, ktoré sú najviac vnímavé na rôzne ochorenia, či tie, ktoré sú už infekčné a ochorenia roznášajú, sú pre vlkov pomerne ľahko uloviteľné. Veď načo by naháňali zdravého kanca, keď si môžu uloviť toho, ktorý nevládze. To, že vlci sú sanitármi lesov sa učia deti už na základnej škole. Vďaka nim zostanú z uhynutej zveri po krátkom čase už len kosti. Má to nesmierny význam aj z hľadiska moru, pretože vírusy vedia prežiť aj v rozkladajúcom sa mäse a čakať tak na ďalšieho diviaka. Tam, kde nie sú vlci, musia poľovníci každého uhynutého diviaka prevážať do kafilérky, zakopať, či spáliť.

Africký mor ošípaných, je príliš veľkou ekonomickou hrozbou, ktorej dôsledky budeme znášať my všetci. Spolupatričnosť je dobrá vlastnosť. Ale nie za stavu, keď politici umožňujú poľovanie na vlkov len preto, že niektorí ľudia majú záľubu v ich zabíjaní, či preto, že iní ich nezmyselne považujú za škodnú. Krajina, v ktorej žijeme potrebuje stabilné svorky vlkov a potrebujú ich aj diviaky, či jelene, ktorých populácia je vďaka nim zdravšia a odolnejšia voči chorobám.

 

*******
Mapy šírenia vírusového ochorenia Klasický mor ošípaných v populácii diviakov sú urobené jednotlivo za roky 1994 – 1998 a súhrnne za obdobie 1994 – 1998. Sú jedným z výsledkov mojej diplomovej práce z roku 2000 nazvanej Predačný efekt vlka dravého na populáciu diviačej zveri a jeho význam v dynamike výskytu klasického moru ošípaných u diviakov na Slovensku. Farebná plocha je územie s výskytom vlkov v danom roku, biela je územím bez nich. Ochorenie moru u diviakov sa v súvislom areáli vlka vyskytlo v 17 katastroch (7,1 %), mimo súvislý areál výskytu vlkov v 224 katastrov (92,9 %).