Denník N

Operácia sa darí, pacient zomiera. A dostupnosť zdravotníctva na Slovensku je vraj dokonalá

Ilustračné foto. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hoci ministerstvo zdravotníctva oslavuje údajné historické zlepšenie slovenského zdravotníctva, realita je, žiaľ, úplne odlišná. Štatistiky treba čítať detailne. Už aj Churchillovi sa totiž pripisoval výrok, že „neverí žiadnej štatistike, ktorú sám nesfalšoval.“

Už dva dni sa šíri radosť na ministerstve zdravotníctva, až skoro počuť strieľajúce šampanské, z výsledkov spotrebiteľského indexu EHCI od Health Consumer Powerhouse. Zjednodušené interprácie sa šíria od “13. najlepšie zdravotníctvo v Európe” cez “Najlepšie zdravotníctvo v strednej a východnej Európe”, “Máme zdravotníctvo lepšie ako Česi a Briti” až po “Slovenské zdravotníctvo sa zlepšilo najviac v Európe.”

No. Už W. Churchillovi sa pripisoval výrok “Neverím žiadnej štatistike, ktorú som sám nesfalšoval”. Ako makroekonóm a analytik mám rešpekt k faktom a kritickému mysleniu, ako aj k presnej interpretácii faktov. A preto si dovolím tvrdiť, že vyššie uvedené interpretácie sú, žiaľ, nesprávne. Rovnako nesprávne, ako keby sme na ich základe (keďže hodnotenia sa vzťahujú aj k rokom 2015/16) vyhlásili, že “Najlepšie zdravotníctvo na Slovensku sme mali za ministra Čisláka”, či ešte lepšie “Dostupnosť zdravotníctva je v SR dokonalá”. Správna interpretácia výsledkov by totiž mohla znieť: “Výsledky slovenského zdravotníctva sú stále zlé, ale štatistické hlásenia o dostupnosti zdravotníctva sme zlepšili o 38%”. Prečo?

Analytici pri svojej práci poznajú rozdiel medzi tzv. tvrdými (fakty, merateľné dáta, čísla) a mäkkými dátami (názory ľudí, pocity). Bez akejkoľvek výhrady k práci HCP platí, že EHCI ako index sa skladá zo 6 hodnotených kategórií a 46 indikátorov. Z nich hodnotenie dvoch kategórií a približne tretiny indikátorov je postavené na subjektívnych dátach – rozhovoroch s ľudmi a – ešte horšie – štátnymi úradníkmi. Kategórie “Prístup k zdravotnej starostlivosti” “Práva pacientov” sú hodnotené takmer výlučne na základe takýchto vyjadrení a názorov, ktoré sú naviac medzinárodne veľmi ťažko súmerateľné. Naopak napr. kategória “Výstupy zdravotníctva” je hodnotená na základe jednoznačných štatistických dát (štatistík úmrtí a pod.). Asi už očakávate, kam mierim: Áno, je to presne tak. Podľa tvrdých dát vyselektovaných HCP patrí SR podľa “Výstupov” medzi najhoršie krajiny v EU (najslabšia tretina, len 189 bodov z 300 možných). Čuduj sa svete, v “subjektívnej” kategórii “Prístup k zdravotnej starostlivosti” neexistuje podľa slovenských úradov či pár interview lepšia krajina v celej Európe! SR získala 225 z 225 možných bodov, teda dostupnosť zdravotníctva je u nás podľa hodnotenia dokonalá. Ďaleko lepšia než v Rakúsku, Nemecku, Holandsku či Česku. Lepšia už štatisticky byť nemôže. Len za uplynulý rok sa dostupnosť zdravotníctva u nás údajne zlepšila o viac ako tretinu – o 38% (rast zo 163 bodov na 225)! Áno, pokojne si pretrite oči. Napriek chýbajúcim lekárom najmä na vidieku, zhoršujúcim sa časom dojazdu záchranárskych sanitiek, tisíckam chýbajúcich sestričiek atď sa dostupnosť zdravotníctva u nás za rok zlepšila o 38% a je už dokonalá. Svetlé zajtrajšky sú tu. Len pacienti asi žijú v inej krajine. Jeden vysvetľujúci príklad za všetky – SR vykazuje hodnotenie “ÁNO” v indikátore “Priamy prístup k lekárom-špecialistom”. Samozrejme, že všetci vieme, že to tak nie je, že slovenský systém je postavený na výmenných lístkoch ako vstupenke k špecialistom, a že sa tu nič v uplynulých mesiacoch nezmenilo. Podobne testom realitou neprejdú odpovede typu “CT vyšetrenie je pacientov obvykle poskytnuté do 7 dní”, či “Čakacie lehoty v nemocnici od vstupu po začatie vyšetrenia/liečby sú do 60 minút”, atď. Bez tejto kategórie, v ktorej sme zíslali skoro tretinu všetkých našich bodov, sa bodové hodnotenie SR v princípe nezmenilo (zmena o menej než 2%, 515 vs 524 bodov). Samozrejme, to nie je žiadna výhrada k HCP, ale k respondentom.

Ako analytik by som mohol mať určité výhrady aj k niektorým hodnotiacim kritériám ako takým. Napr. z hodnotenia vychádza SR ako špičková krajina v dlhodobej starostlivosti o starých ľudí, kým napr Rakúsko len ako priemerná. No. Vecne to samozrejme tak nie je, desaťtisíce slovenských sestier a opatrovateliek opatrujú rakúskych dôchodcov a na Slovensku chýbajú. O medializovaných prípadoch zo Slovenska ani nehovoriac. Ale keď ako rozhodujúci parameter pre posúdenie kvality tejto starostlivosti zvolíte počet lôžok, môžete dôjsť aj k takémuto výsledku (hoci je zrejmé, že domáca starostlivosť je pre klientov príjemnejšia, kvalitnejšia a lepšia).

Takže, akokoľvek je prianie otcom myšlienky, v prípade marketingu a PR obzvlášť, je lepšie si naliať čistého vína.A šampanské vrátiť do chladničky. A priznať si to, čo ukazujú tvrdé fakty: že naše zdravotníctvo je na tom biedne. Skresľovaním či dezinterpretáciou údajov, akú sme tu mali za socializmu, totiž ľahko môžeme skončiť ako v tom smutnom vtipe: “Operácia sa podarila, len pacient zomrel.”

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Marcel Klimek

autor trilógie "Nemecký štandard pre Slovensko", makroekonóm Ekonomického inštitútu a podpredseda dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne