Denník N

Puf a Muf, v každej dobe, v každej forme

Vyrastala som s nimi. Čítala som ich, keď som mala asi deväť rokov, pričom oni už vtedy mali šestnásť. A hoci dnes sú zrelí štyridsiatnici, čítajú ich znova moje deti. Ich vylomeniny totiž nestarnú.

Ich rozhovory sú ako prepisy odposluchov zo škôlky. Občas nemajú začiatok ani koniec, niekedy sú úplne od veci a veľakrát vidia realitu tak svojsky, ako to dokážu len malé deti. Puf a Muf, dva kocúry bývajúce u školáka Miška, bavia od roku 1971, kedy ich Nataša Tanská stvorila, celé generácie detí. Zároveň nepoznám inú knihu, v ktorej by bol častejší výskyt slova „povedal“.

V knihe sú štyri kapitoly, každá, okrem poslednej, sa odohráva počas jedného týždňa a ak si s deťmi zvyknete čítať po večeroch, jeden príbeh sa dá zvládnuť na jedno posedenie. Puf a Muf najprv dokazujú Miškovej pani učiteľke, že nie všetci škrabú ako kocúry. Opisujú jej udalosti, ktoré zažili počas siedmich dní a najmä sobota, kedy sa pokúšajú nadviazať spojenie s rybou, je veľmi vďačným a smiechopudným čítaním.

Mačací príbeh môžete ponúknuť štvor – päťročným deťom, ale tým, že ľudský hrdina už chodí do školy, oddýchnu si pri ňom aj žiaci z prvého stupňa ZŠ. Kniha je prispôsobená prvočitateľom. Písmo aj riadkovanie je väčšie, vety sú krátke, motivačný obrázok čaká na každej strane a farebná grafická úprava s viacerými fontami deti väčšinou vždy poteší.

Puf a Muf rozprávajú o tom, čo robili doma, všuchnú sa do Miškovho kufra, aby prežili týždeň na dedine a s vrabcom Oskárom premýšľajú, ako sa dostať na olympiádu. Nejde len o rozhovory, kocúry idú vždy do akcie a ak máte doma malé deti alebo aspoň jedného kocúra či mačku, prípadne kombináciu oboch, viete si predstaviť ten vedecký prístup pri športových disciplínach ako je streľba, skok o tyči, plávanie alebo futbal.

Osobne som Pufa a Mufa mala vždy rada a to v každej forme. Pamätníci vedia, že zároveň spolu s knihou vznikal aj animovaný seriál Puf a Muf, na ktorom sa Nataša Tanská podieľala ako scenáristka. Jeho autorom a režisérom bol Viktor Kubal a kocúry vďaka nemu ožili v siedmich čiernobielych epizódach plných gagov. Občas sa ešte vyskytne vo večernom detskom vysielaní, jednotlivé diely ale putujú aj internetom a nie je problém sa k nim dostať. Hocikedy si ich pozrieme, vždy sa bavím ja, aj deti. Seriál však nekopíruje knihu úplne na 100%, niektoré pasáže sú v ňom navyše, iné chýbajú a najmä, ako v iných podobných prípadoch, pri čítaní urobí detská fantázia vždy krásnu nadprácu.

Nataša Tanská bola česká spisovateľka, ktorá dlhé roky pôsobila na Slovensku. Jej rodina sa z Prahy presťahovala do Trenčína za okupácie a Nataša po vyštudovaní VŠMU ostala v Bratislave pracovať najmä ako redaktorka časopisov Kultúrny život a Roháč, pôsobila aj ako dramaturgička na Kolibe. Detskej tvorbe sa venovala rada a intenzívne, okrem knihy Puf a Muf si zrejme najmä moja generácia spomenie aj na titul S dievčiskom sa nehráme. Hoci sama deti nemala, páčilo sa mi, ako jej manžel v ktoromsi českom televíznom dokumente o nej povedal, že jej knihy majú preto taký veľký úspech, lebo ona sama myslí ako dieťa.

Najnovšie spracovanie Pufa a Mufa vychádza s ilustráciami Heleny Zmatlíkovej, legendy československej ilustrácie. Jedna z najoceňovanejších autoriek sa podieľala na viac než 250-tich detských knihách, množstvo ich prekladov vyšlo v zahraničí s jej pôvodnými ilustráciami, preto je tvorba Heleny Zmatlíkovej známa po celom svete.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Buvik.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie