Denník N

Tulák s kačacou chôdzou by sa dnes dožil 126 rokov

Vyčarúval úsmevy na tvári a označili ho za komunistu – Sir Charles Spencer Chaplin.

Za veľkou mlákou

Charlie sa narodil 16. apríla 1889 v Londýne v štvrti Walworth len štyri dni pred Adolfom Hitlerom, kvôli ktorému sa na ľudí s chaplinovskými fúzikmi dodnes pozeráme s pozdvihnutými obrvami. Žil v chudobnej štvrti s rozvedenou matkou a otec mu zomrel v 37 rokoch na následky silného alkoholizmu, takže o ideálnom detstve sa hovoriť nedá, práve naopak.

Prvýkrát sa na scéne objavil náhodou, presne ako vo svojej komédii Cirkus. Súhrou okolností sa ocitol na pódiu vaudevillu, kde spievala jeho matka a svojou pohotovosťou okamžite rozosmial celú sálu. Vtedy si päťročný Charlie uvedomil, že sa chce stať hercom. Prvé kroky však smerovali k divadlu, s ktorým cestoval po celom Anglicku, no osud ho napokon zavial do Severnej Ameriky, kde so známou spoločnosťou Karno pantomímou ohuroval kritikov.

Mladý Chaplin.
Mladý Chaplin.

V tom čase bola už na tom jeho matka psychicky veľmi zle, trápili ju depresie a museli ju hospitalizovať v psychiatrickej liečebni. Chaplin sa tým sužoval, no matka ho v kariére podporovala a tvrdila, že má výnimočný talent a že nemá váhať a emigrovať do Ameriky, krajiny neobmedzených možností. Sám sníval o oslnivom živote hereckých hviezd a jeho osud bol teda spečatený.

V štúdiách spoločnosti Keystone

V 1914 neušiel pozornosti populárnej filmovej spoločnosti Keystone, ktorá sa ho rozhodla obsadiť do krátkych grotesiek. Hneď v druhom filme, Chaplin v zábavnom parku, si divákov získal svojou postavičkou tuláka. Široké nohavice, priúzky klobúk, čierny fúzik a vyčaptané topániská našiel náhodou v sklade spomínanej spoločnosti a zo dňa na deň sa stali hitom.

V dvadsiatych rokoch sa postavy tulákov objavovali takmer všade, ale len ten Chaplinov ohúril svojou hĺbkou, všestrannosťou a neskôr najmä spojením drámy a grotesky. Povráva sa, že raz prebiehala súťaž imitátorov Chaplina a samotný Charlie v nej skončil až druhý!

Takmer okamžite začal sám režírovať a bol prvý, komu napadlo, že keď dej končí na jednom statickom zábere a postava odchádza, vďaka strihu môže situácia pokračovať bezprostredne hneď v tom druhom. Mal dokonale vycibrené časovanie a dokázal rozosmiať ľudí scénkami, ktoré by im v inom prevedení nevyčarili ani len úsmev na tvári. Bol prvým hercom, ktorý sa objavil na obálke týždenníka Time.

Stal sa natoľko úspešným, že už o päť rokov neskôr spolu s D. W. Griffitom, M. Pickfordovou a D. Fairbanksom založil vlastnú filmovú spoločnosť, United Artists, pretože mu nevyhovoval údajne lacný prístup ostatných štúdii.

Nemé celovečeráky

Najväčší zlom v kariére nastal v roku 1921 filmom Kid, kde si zahral po boku Jackieho Coogana (diváci ho môžu poznať ako strýka Festera z Rodiny Adamsonovcov). Zrod filmu však nebol jednoduchý. Každý Chaplina odhováral od celovečernej grotesky spojenej s drámou (v tej dobe absolútna novinka), presviedčali ho, že to nemá šancu na úspech a je nemožné, aby film dojal a zároveň pobavil. Charlie im však vytrel kocúra a Kid dodnes patrí ku klenotom celosvetovej kinematografie.

Celovečerné filmy mu učarovali, a tak natočil snímky ako Parížska Maitressa, kde kritizoval skazenú morálku francúzskej noblesy, Zlaté opojenie, či legendárnu komédiu Cirkus. Práve v dobe natáčania Cirkusu začal vznikať vo filme zvuk. Chaplin sa s tým však nehodlal zmieriť a ešte ďalších osem rokov natáčal nemé filmy, v ktorých sa raz začas objavil občasný pazvuk (napríklad v úvode romantickej komédie Svetlá veľkomesta) až napokon na konci filmu Moderná doba, kde pre zmenu poukazoval na neľudské smerovanie ľudstva, prvýkrát otvoril ústa a zaspieval pieseň s neidentifikovateľnými slovami, ktorou opäť raz parodoval zvuk vo filme ako taký.

Na návšteve u Gándhího.
Na návšteve u Gándhího.

Treba však povedať, že Chaplin si okrem režírovania, strihania a herectva stihol k filmom aj písať hudbu a titulnú pieseň k Modernej dobe, Smile, o desiatky rokov neskôr otextoval a prespieval kráľ popu, Michael Jackson. V režisérskych kruhoch ho svojou všestrannosťou prirovnávajú napríklad aj k Woodymu Allenovi.

Moderná doba však znamenala koniec jeho tuláka a v ďalšom veľkofilme, Diktátor, si ho už nezahral. Dokonale v ňom však sparodoval A. Hitlera a najmä scéna s glóbusom, ktorý sa pohadzuje ako sa mu zachce, patrí k tým najikonickejším. Vo filme zobrazil Hitlera ako patetického megalomana a v čase vydania (1940) ním značne riskoval. Nemecký diktátor film údajne nikdy nevidel, no napríklad Miloš Forman sa nechal počuť, že práve s nástupom Diktátora do kín pocítil skutočné oslobodenie.

Diktátor je obzvlášť známy záverečným prejavom, kde Charlie nabáda ľudí, aby sa k sebe jednoducho správali ľudsky. Prejav je absolútne mimo charakter Charlieho postavy židovského holiča, no sám zrejme cítil, že ľudia chcú počuť jeho názor, a tak sa vyjadril.

Hektický súkromný život a krivé obvinenia

K Woodymu Allenovi ho prirovnajú ešte z jedného dôvodu. Miloval ženy a ženy v jeho prítomnosti odpadávali. Zo štyroch svadieb tri neskončili najšťastnejšie. Posledná manželka, Oona (krížovkári vedia), bola o 36 rokov mladšia, ale ich vzťah bol údajne veľmi harmonický.

Nasledovali najproblémovejšie filmy. Sedem rokov po Diktátorovi natočil Monsieura Verdouxa, kde si zahral francúzskeho masového vraha žien, ktoré svojim dandyovským šarmom najprv zviedol, potom zabil a zdedil ich majetok. Film bol zo strany divákov prijatý pomerne kriticky, jednak všetci chceli vidieť Charlieho tuláka a navyše sa v ňom pomerne negatívne postavil proti kapitalizmu. Všetci očakávali klasický chaplinovský koniec, kde tulák spolu s krásnou ženou alebo sám kráča po ceste k lepším zajtrajškom, no namiesto toho dostali popravu a zdvihnutý prst.

Hereckou labuťou piesňou mal byť film Svetlá rámp.  V ňom sa zmieril s dobou, kde už klaunov, ako je on, nik nechce a nepotrebuje. Paradoxne práve na sklonku kariéry si do pôvodne poslednej hereckej scény prizval svojho najväčšieho konkurenta, komika s kamennou tvárou, Bustera Keatona. Chaplin nemal rád konkurenciu a údajne ho aj nahnevalo, že sa diváci smiali aj Busterovi, no tak či onak, rozlúčka sa vydarila. V záverečnej scéne umrel a s ním aj komik v ňom.

S Keatonom na skúške.
S Keatonom na skúške.

Návrat trval päť rokov a Kráľom v New Yorku si nadobro zničil reputáciu v Amerike. Trefne a cynicky poukazoval na vzrastajúce trendy v Amerike a vzbudil tak negatívnu vlnu voči svojej osobe. Pravdou však je, že Chaplin si už v rokoch druhej svetovej vojny poškodil, pretože verejne podporoval Červenú armádu, až sa napokon ocitol na McCarthyho Čiernej listine a následne mu odstránili tabuľu z hollywoodskeho chodníka slávy, ktorá je dodnes nezvestná. V 1953 ho z Ameriky vyhostili, pretože odmietol prijať ich občianstvo. Bol otvorene ľavicovo orientovaný a Amerika mu to v tom čase nemohla odpustiť a zmierila sa s ním až v roku 1972, keď získal Oscara za celoživotný prínos pre kinematografiu a o rok na to za hudbu k filmu Svetlá rámp.

Izraelský a francúzsky tajný agent

Posledný počin, Grófka z Hong Kongu, medzi kritikou a divákmi prepadol. Chaplin zaspal dobu a podobné filmy už nikoho nezaujímali. Usídlil sa teda s Oonou vo Švajčiarsku, kde strávil zvyšok života. Zomrel doma v roku 1977 ako 88-ročný.

Po pohrebe jeho telo ukradli vykrádači hrobov a pýtali si zaň nemalú čiastku, no o jedenásť týždňov ich chytili a pozostatky pochovali pod 1,5 metrovou vrstvou betónu, aby sa podobná situácia neopakovala.

Už počas jeho života sa rozniesli chýry označujúce Chaplina za izraelského, prípadne francúzskeho tajného agenta, ktorého cieľom  bolo rozvrátiť americký politický systém. Dokonca mu prišili aj meno Israel Thornstein, pretože ho často chybne označovali za žida. Problém bol aj v tom, že hoci Chaplin emigroval do USA, nikde o tom neboli žiadne záznamy, hoci na vine bola skôr nedbanlivosť miestnych úradníkov. Chaplin si z podobných konšpirácii uťahoval a schválne sa obsadzoval do rolí (židovský holič, francúzsky masový vrah), ktoré im nahrávali.

Okrem toho je mu do smrti zaviazaný aj Walt Disney. V 1937 nikto nechcel sponzorovať jeho prvý celovečerný animovaný film, Snehulienka a sedem trpaslíkov, no Chaplin sa napokon svojim blízkym priateľom nechal zlomiť. Práve Snehulienka bol štartovacím mostíkom megaúspešnej kariéry Walta Disneyho.

Odkaz filmovému svetu

Charles Spencer Chaplin patrí právom k najikonickejším režisérom v dejinách filmu. Bol revolucionárom v réžii, strihu a aj v žánri. Z grotesiek urobil chaplinovky, dokázal vyvážiť komédiu s drámou a človečenstvo z jeho filmov sršalo na míle ďaleko. Bol idealistom, o tom niet pochýb, veril v lepší svet a svojou tvorbou ho aj pre nespočetné množstvo ľudí ním aj urobil. Svoju úlohu komika splnil do poslednej bodky.

Hynkelov prejav.
Hynkelov trefný prejav.

Teraz najčítanejšie