Denník N

Ohýbanie tendra na Ministerstve obrany za 1 250 000,- Eur

ilustračné foto

Elektronické obstarávanie mali byť tým najlepším a najtransparentnejším spôsobom ako z verejných zdrojov obstarať tovar, či služby. Žiaľ v poslednej dobe sme svedkami, že rôzni „koumáci“ na rôznych úradoch dávajú hlavy dokopy, aby nastavili podmienky tak, aby súťaž ovplyvnili, sťažili podmienky, prípadne uľahčili pre toho, kto môže mať neoficiálnou cestou získaných viac informácií.
Boli sme toho svedkami pri obstarávaní luxusnej limuzíny primátora Žiliny, boli sme toho svedkami pri obstarávaní CT – čiek pre nemocnice v Liptovskom Mikuláši a Trstenej. Tu sa komplikovane nastavenými kritériámi „nepodarilo“ obstarať lekárky prístroj za najnižšiu cenu. V oboch prípadoch Úrad pre verejné obstarávanie potvrdil pochybenia. V ďalších fázach je už len vecou polície, či dokáže niekoho úmysel a obohatenie sa. Najnovšie zasvietila červená kontrolka na Ministerstve obrany…

Pár dní pred Vianocami vyhlásilo ministerstvo súťaž na „Tlačiarenské služby“   s predpokladanou hodnotou zákazky vo výške 1 250 000,- EUR bez DPH.

Spravidla to pri tlačiarenských službách vyzerá (resp. malo by vyzerať) tak, že daná inštitúcia vyhodnotí, aké tlačoviny a v akom počte bude reálne potrebovať, urobí si prieskum trhu na základe ktorého následne určí predpokladanú hodnotu zákazky a potom tieto reálne predpokladané tlačoviny vysúťaží na základe najnižšej ceny.

Oznámenie o súťaži                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                           

Takto nejako by to malo vyzerať ak by išlo o to, o čo by štátnym zamestnancom malo ísť v prvom rade a to o šetrenie peňazí daňových poplatníkov. Nebolo by to však ministerstvo aby niečo také jednoduché neskomplikovalo. A nie hocijaké ministerstvo, ale ministerstvo obrany, ktoré ovláda strana SNS. Ministerstvo to teda spravilo inak. Určilo pri každej tlačovine veľa rôznych možností čo sa týka papiera, farebnosti, počtu strán a pod. Potom ešte pri každej tlačovine určili rôzne odberné množstvá v počtoch od 10ks až po 400 000ks.

 

Už na prvý pohľad je uvedená špecifikácia tak rozsiahla a umožňuje takú variabilitu, že je absolútne vylúčené predpokladať, že reálne dôjde pri stanovenej PHZ zo strany ministerstva k odberu takéhoto množstva tlačovín pri rôznych množstevných úrovniach, ako to ministerstvo nadefinovalo v špecifikácií. Je jasné, že k reálnemu odberu dôjde iba v zlomku z tejto špecifikácie.

Uvedené sme si overili jednoduchým výpočtom, kde sme si jednotlivé položky špecifikácie vynásobili rôznymi požadovanými množstvami a vyšlo nám spolu 252 642 000 kusov rôznych tlačovín! Ak sme si podobným spôsobom vyrátali jednotkové ceny predpokladanými množstvami jednotlivých odberných skupín, tak nám vyšla nám celková suma v STOVKÁCH MILIÓNOCH EUR!

Ministerstvo tak jasne určilo predpokladanú hodnotu zákazky svojvoľne, resp., že špecifikáciu v opise predmetu zákazky určilo nie podľa svojich konkrétnych potrieb, ale vysoko nadsadilo úrovne pre jednotlivé množstvá  a nezmyselne určilo ich variabilitu, napr. od špecifikovaného množstva v počte 10 kusov až po 400 000 kusov. Pritom pri tlačových produktoch je nastavenie správneho predpokladaného počtu kusov kľúčové na správne určenie ceny. Jednotková cena pri odbere už 100 000 kusov nejakej tlačoviny je rádovo a v niektorých prípadoch môže byť až mnohonásobne nižšia, ako jednotková cena pri odbere 10 kusov.

Ak by malo ministerstvo štandardne vyhodnotiť cenu jednotlivých súťažiacich sedliacky rozum by kázal vynásobiť jednotkové ceny množstvami a ten, kto by za celú zákazku ponúkol najnižšiu sumu by bol víťazom obstarávania.

Úradníci na ministerstve to možno aj skúsili, ale pri výslednej sume (v stovkách miliónoch) sa asi tiež zapotili, preto prišli s kreatívnym riešením. Povedali si, že uchádzači len spočítajú všetky jednotkové ceny (nebudú ich teda násobiť množstvami) a takto určia kto bude víťaz. Takto ministerstvo v podstate obišlo zákon o verejnom obstarávaní v tom zmysle, že by mali obstarávať len to, čo reálne potrebujú.

Účelom verejného obstarávania má byť obstarať tovary a služby čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie, pričom má byť v čo najväčšej miere obmedzená možnosť ovplyvniť výsledok verejného obstarávania na základe interných informácií od verejného obstarávateľa, iných zvýhodňujúcich informácií a postupov nie bežne dostupných pre všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. Musí byť zachovaný princíp transparentnosti, proporcionality a nemožnosti diskriminácie hospodárskych subjektov.

V položkách, ktoré si ministerstvo plánuje objednať je napríklad aj špeciálna tlačiarenská technika  „ZLATENIE“. Ide o veľmi špecifickú a drahú tlačiarenskú techniku zlatenia špecifických tlačovín, kde niekoľko dm2 úpravy takouto technikou môže vychádzať v stovkách EUR.Ministerstvo určením hodnôt zlatenia v rozpätí plochy od 25 cm2 až 700 cm2 a v rozpätí možných počtov kusov od 10 ks do 100 000 ks teoreticky môže odobrať touto jedinečnou a nesmierne drahou technikou, používanej na slávnostné a veľmi špecifické tlačoviny celkovú plochu „Zlatenia“, ktorá sa rovná 5,56 hektára! (Základňa Cheopsovej pyramídy má menšiu plochu, konkrétne 5,3 hektára).  Pričom súčet jednotkových cien tejto špecifickej položky má zásadný vplyv na celkovú kalkuláciu a môže tvoriť až jednu tretinu (1/3 celkovej ceny) spôsobom, ktorým chce verejný obstarávateľ vyhodnocovať ponuky uchádzačov. Uchádzač, ktorý nasadí cenu na najvyššiu možnú požiadavku určite prehrá, uchádzač, ktorý to riskne a pôjde na najnižšiu na to môže šeredne doplatiť.

Uchádzač, ktorý by mohol mať vedomosť, že ministerstvo neplánuje „Zlatiť“ plochu veľkú, ako základňa Cheopsovej pyramídy by takto mohol mať bezkonkurenčnú výhodu pri oceňovaní zákazky.

Ministerstvo tak spôsobom určenia ceny a spôsobom vyhodnotenia kritérií na hodnotenie ponúk obišlo matematicky možnú hodnotu zákazky, ktorá by pri jednotkových cenách a rôznych odberných množstvách vychádzala nezmyselne v stovkách miliónoch EUR a toto nastavené rozhranie odberných množstiev absolútne nemôže korešpondovať s reálnymi potrebami ministerstva, iba zvyšuje možnosti na jej špekulatívne oceňovanie. Prečo asi…?

Oslovili sme s dotazom Ministerstvo obrany. Pani hovorkyňa Danka Capáková v takto nastavenom obstarávaní žiadny problém nevidí. Osobne sa ale domnievam, že bude veľmi obtiažne určiť víťaza súťaže, keď budú v rôznych podpoložkách rôzne ceny.

Na záver – nechcem tým dopredu nikoho obviňovať, ani si nič nekalé o praktikách ministerských úradníkov myslieť,ale domnievam sa, že tento prípad elektronického tendra je všetkým možným, len nie dôveryhodným.  Môžem sa len domnievať, že ak by šikovný ministerský úradník chcel zrealizovať súťaž pre vopred dohodnutého víťaza v „zmysle“ zákona o verejnom obstarávaní….. neurobil by to inak :-).

 Ľubo Bechný, OZ Proti korupcii

www.protikorupcii.sk.

 

Blog vznikol vďaka podpore Open Society Institute (FOSI) podporený sumou 24.900,- USD Eur .

 

 

 

Článok môžete podporiť  tu: https://vybrali.sme.sk/c/Ohybanie-tendra-na-Ministerstve-obrany-za-1-250-000-Eur/

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ľubo Bechný

Ľubo Bechný

Som človek, ktorý sa búri, keď sa deje krivda inému človeku.