Denník N

Liečenie vnútorného zla akéhokoľvek druhu

Psychiater Patarák analyzuje inak ako jeho manželka. Michal si myslí, že nie je démon ako démon. Diana, že nemusíme byť všade, a že čomu sme tu doteraz intenzívne venovali svoje dni, mohlo byť len trepotaním sa v pseudohodnotách a pseudoposlaní

Nedeľa 4. február 2018 – Evanjelium podľa Marka – Mk 1, 29-39

Uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.

I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

prípravy komentárov

Bezmocnosť uprostred démonov

Michal Patarák

Toto je pre mňa jeden z veľmi problémových biblických textov, vlastne ako každá pasáž, v ktorej je reč o posadnutosti a zlých duchoch. Lepšie povedané, nerobí mi problém porozumieť výstavbe tohto textu a jeho deju. Problém sa objaví vtedy, keď by sa ma niekto opýtal, čo si o tom naozaj myslím.

Ak sa na tento text pozriem ako na celostnú konštrukciu, tak nehovorí o ničom inom, ako o skĺbení teórie a praxe. Pretože toto je začiatok Ježišovej činnosti podľa Marka. U Jána je to veselé, tam je svadba v Káne a Ježiš ako svoj prvý zázrak premieňa vodu na víno. Toľkokrát sme to bezstarostne spomínali v rozradostenej spoločnosti! U Marka však Ježiš začína úplne z iného konca: vyháňa nečistého ducha!

Prepojenie teórie a praxe je v tom, že sa to deje v synagóge, v ktorej vyučuje. Učí totiž ako „ten, čo má moc“, nie ako obyčajní učitelia. A rovno tam vyženie nečistého ducha z posadnutého človeka. Vidíte, aj posadnutí chodia do synagógy a ani si to nemusíte všimnúť! Potom hneď uzdraví Šimonovu svokru. Opäť prax. Tá sa preberie z horúčky a hneď ich všetkých obsluhuje. Zase prax. Potom nasledujú azda aj desiatky uzdravení. Prax. Potom sa tento zvláštny Lekár utiahne na pusté miesto, kde sa chce pomodliť. A to je teória. Spoznáva totiž, čo treba robiť, čo treba vniesť do praxe.

Doteraz teda išlo o toto: a) Ježiš pozná Boha, b) dosvedčuje to svojimi skutkami, c) jeho skutky uzdravujú – pričom aj vyhnanie nečistého ducha je vlastne uzdravením, prinajmenšom, ak by sme to poňali ako uzdravenie v širšom zmysle. Problémom pre mňa je, že to uzdravenie sa tu stále oddeľuje od vyháňania zlých duchov, ako by to boli dve kvalitatívne odlišné činnosti, alebo aspoň odlíšiteľné.

Ak verš 32 hovorí o posadnutých (δαιμονιζομένους, čo by sa vlastne dalo priamo preložiť ako „démonizovaní“ – i keď neviem, čo by mi na toto povedali odborníci na biblickú gréčtinu), tak pravdepodobne hovorí o predstave vtedajších Židov o tom, že niektoré choroby sú spôsobené nečistými duchmi. Posadnutosť znamená byť pod vplyvom nejakej sily, pričom táto sila nielen vedie k nejakému ochoreniu, teda k patologickému stavu, ale popritom človeka zbavuje jeho vlastného rozumu, aspoň v tej podobe, v akej bola rozumnosť navonok vnímaná vtedajším kultúrnym prostredím. V tejto nerozumnosti potom človek stvára zvláštne veci. Napríklad vykrikuje nezrozumiteľné slová. To však môže byť schizofrénia. Alebo sa hádže o zem. Ale to zas môže byť epilepsia. Tieto a podobné neuropsychiatrické poruchy, ktorými sa mimochodom už roky zaoberám, sa biblicky nazývajú posadnutosťou, čo dnes týchto chorých nielen stigmatizuje, ale i uráža, a čo môže viesť k nesprávnej mienke, v ktorej si tieto choroby ľudia radšej vysvetlia démonmi, ako by mali uveriť lekárovi. Obzvlášť, ak sú to kresťania.

Ježiš uzdravuje rovnako bez ťažkostí tých, čo majú horúčku, ako tých, čo majú epilepsiu. Mne to vôbec nejde tak ľahko. Skôr iba liečim, ako by som mal vyliečiť. A dnes v noci, dnes v noci sa mi snívalo niečo veľmi nepríjemné: že v mojom objatí zomrel pacient so sclerosis multiplex. Ten sen radikálne vyjadruje moju terapeutickú bezmocnosť. Tá je pritom presným opakom toho, čím podľa evanjelií disponoval Ježiš.

Aj Boh potrebuje ticho…

Diana Pataráková /mama troch detí, vyštudovala medicínu, pracovala na geriatrii/

„Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“

V každodennej rutine povinností občas pre iné dobrá zabúdame na to, ktoré je naším základným poslaním. Tlačia nás termíny v práci, špinavý riad v dreze, školské úlohy detí, správy od priateľov, nevybavené účty…

Ježiš lieči, uzdravuje, veď má na to danú moc. Robí jeden zázrak za druhým. Len v samote však znovu objavuje, že pointa Jeho životného príbehu je celkom iná. Obklopený davmi a ich potrebami akoby strácal kontakt so sebou, a tak hľadá ticho. Uniká od ľudí, aby sa opäť stretol so svojou Pointou a cez nový začiatok sa jej zase o čosi hmatateľnejšie „dotkol“…
Aj Ježiš teda potrebuje ticho.

Ticho ohlušujúce bubienky, no pritom stoické. Rozlievajúce sa v priestore a plniace ho do posledného zapavučinovaného miesta kdesi za starou skriňou.

Ticho silne pôsobivé, no krehké zároveň. Stratí sa zavŕzganím stoličky či preletom včely okolo rozkvitnutej čerešne, rozplynie okamžite v zabiehavej myšlienke na povinnosti dňa.

Ticho voňajúce kadidlom, no dovoľujúce zapáchať nahotou pravdy o nás.

Ticho samoty nevyhnutnej na rozhovor so sebou a zároveň mlčanie, aby sa nám podarilo dostať od seba k pointe nášho života a cez originálne namixovaný kokteil schopností, predispozícií a darov, v ňom vykamienkovať vlastnú cestu.

„Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“

Opakovane sa vracať k jadru nášho života, s následnou úľavou, že nemusíme byť všade a zachrániť celý svet, ktorý sa nám tlačí pred dverami našich možností. Niekedy zase s pokorou, že sme to opäť prepískli v sebahodnotení. Inokedy s poznaním, že to, čomu sme tu doteraz intenzívne venovali svoje dni, bolo len prázdnym „trepotaním sa“ v pseudohodnotách a pseudoposlaní. A snáď niekedy aj s radosťou, že pre našu súkromnú pointu je potrebné pomáhať rásť práve jej.

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárovliturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.

Autori 
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. 
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure. 
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.