Hromničný návrat medveďa

Trvalo takmer tisíc rokov cieleného úsilia, kým padol majestát medveďa v európskych tradíciách. Významné predkresťanské oslavy spojené s dňom, keď mal medveď pocítiť prvý zimný chlad, ukladať sa do svojho brlohu a zahájiť tak dlhé obdobie zimného spánku, prekryl sviatok svätého Martina. Oslavy spojené s jeho prebúdzaním prekryli Hromnice. Dnes už málokto vie, že dnes a zajtra sa v minulosti v Európe odohrávali hlavné medvedie obrady prevzaté zo starých kultov.

„V tomto úseku kalendáře zbývalo jedno datum, jež se s žádným jiným nemohlo srovnávat, totiž den, kdy se medvěd probudil ze zimného spánku, vyšel z brlohu a sledoval oblohu, mraky a vítr, jako by se rozhodoval, zda už nadešel čas probuzení. Bylo-li nebe jasné a svítilo-li slunce, usoudil, že zima ještě neskončila. Olízl si levou tlapu, otočil se na místě, zlomil několik větví, několikrát zabručel a poté se opět vrátil do svého brlohu a na dalších čtyřicet dní se znovu uložil k spánku. Pokud bylo naopak nebe šedivé nebo zatažené či pokud pršelo nebo sněžilo, medvěd dospěl k závěru, že konec zimy se blíží, do brlohu už se nevrátil. Zůstal naopak venku, šel se vykoupat, aby se očistil, začal si hledat potravu a pokojně vyčkával teplé dny.“

V tento deň si bujarými oslavami, spevom, tancom hrami a medvedími maškarádami ľudia pripomínali návrat medveďa. Kresťanskú cirkev ranného stredoveku desil symbol divokosti, sily, pohanské rituály s ním spojené, a predovšetkým to, ako sa medveď podivne podobal človeku a akou výsadnou bytosťou bol v ústnych tradíciách a poverách. Trvalo takmer tisíc rokov cieleného úsilia kým tieto európske tradície prepájajúce život medveďov so životom ľudí zanikli.

Pradávne pochodne a radostné ohne spojené s oslavami návratu slnka a svetla však v plamienkoch hromničných sviečok pretrvali do dnešných dní.

Citát je z monografie kultúrnych dejín medveďa – Medvěd. Dějiny padlého krále. Michel Pastoureau
Autorom medvedej fotky je Miško Fapšo.