Denník N

Smútok mladých ľudí a biely králik

Sú výnimočné knihy, ktoré nemajú veľa slov a pritom ich obsah je enormný. Tá, v ktorej sa človek rozpráva len s králikom, má navyše aj veľa obrázkov. Nejde však v žiadnom prípade o knihu pre malé deti. Je to nádherné čítanie pre smutných ľudí.

Švédska autorka a ilustrátorka Anna Höglundová získala pred štyrmi rokmi za knihu O tomto sa človek rozpráva s králikmi výročnú cenu Nilsa Holgerssona. Porota vtedy napísala, že sa jej podarilo „vykresliť emocionálnu citlivosť, ktorú je takmer nemožné zachytiť slovami.“ Možno preto je hlavným hrdinom králik. A jeho slová hneď od začiatku bodajú priamo do srdca.

Králik má trinásť rokov. Ale pokojne by mohol mať aj tridsaťtri. Je v ňom hlboký smútok. K čitateľovi prehovára jeho vnútorný hlas a nezdá sa, žeby si robil starosti s tým, že počujete jeho najtajnejšie myšlienky. Je až drsne úprimný.

Kniha O tomto sa človek rozpráva s králikmi nemá žiadny príbeh. Pozorujeme králika počas jeho dňa, pri bežných aktivitách, nezáživných činnostiach a momentoch, ktoré by sme si za iných okolností vôbec nevšímali. Zrejme ani králika by sme si nevšimli. Neusmeje sa. Je utopený sám v sebe. Hoci tu a tam hľadá očný kontakt. Uhádli by ste, na čo myslí, keby ste ho stretli na ulici?

Slová zachytené v tejto knihe občas dobre padnú každému. Človek si vie byť najväčším nepriateľom, ale zároveň s tým aj najbližším priateľom. To sú presne vety, ktoré mi napádali, keď som rozmýšľala, pre koho je vlastne určená a komu by som ju dala prečítať ja. Zrejme niekomu, kto potrebuje počuť svoj vlastný myšlienkový odraz, ale z úst niekoho iného. Inak povedané niekomu, kto bytostne potrebuje cítiť, že na svete existuje ešte niekto, kto bude jeho smútku rozumieť. Kto ho zažil. A vie tomu myšlienkovému zmätku dať konkrétne slová. Viete o komsi takom? Posuňte mu ju. Je dosť možné, že sa pri nej rozplače – od úľavy.

Anna Höglundová je považovaná za jednu z najvýznamnejších súčasných švédskych autoriek. Knihu O tomto sa človek rozpráva s králikmi napísala podľa vlastných slov pre konkrétneho 13-ročného človeka, ktorého chcela utešiť. Priznala však, že z veľkej časti je aj o nej samej.

Smútok mladých ľudí býva tajomstvom, ku ktorému sa nedostanú ľahko ani rodičia, ani kamaráti. Mnohí ho skrývajú a naučia sa v tom byť takí dobrí, že ho dokonale maskujú, aj keď už majú pubertu dávno za sebou. Stáva sa ich neoddeliteľnou a veľmi bolestivou súčasťou. Mávnutie ruky alebo suché konštatovanie, že „ich to prejde“ alebo že „z toho vyrastú“ sú na nič. I tak to dospelí zvyčajne povedia len preto, lebo nevedia, ako by sa o smútku mali vôbec zhovárať, kde začať a ako zareagovať na úprimnosť. V tejto knihe obrázky pomáhajú dotvárať to, čo už slovami nie je možné povedať. Občas to zažívame v snoch. Alebo v rozprávkach. Sú to veci, o ktorých sa skutočne nedá hovoriť s nikým. O tomto sa človek rozpráva s králikmi.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Knižná dielňa.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie