Denník N

Môj boj. (Zápisky z diabetológie.)

Zistiť, že máte cukrovku, je pomerne jednoduché

  • cítite sa malátne, veľmi unavene
  • chudnete
  • často chodíte močiť
  • máte nadmerný pocit smädu

Alebo omnoho častejšie však na sebe nebudete pociťovať žiadne príznaky, a to, že máte cukrovku, zistíte úplne náhodou. Napríklad pri preventívnej prehliadke.  Je to ľahké, testovaciu tyčinku namočíte do moču. Normálna hodnota cukru v krvi (glykémia) je do 5,5 mmol/l a po jedle menej ako 7,8 mmol/l. Nad desať sa už začne vylučovať močom. Čím tmavšie sa testovací prúžok zafarbí, tým horšie. Môj sa zafarbil tak, že sa nezmestil do stupnice. Výsledky z krvi neskôr ukázali hodnotu 19.

„Čo vás trápi?“ spýtala sa pani doktorka.
„Malý plat, veľké pôžičky a nemám ešte ani jeden darček pod stromček.“
„Je február,“ povedal pani doktorka a ľavé obočie je vyskočilo k neónke.
„Ako sa cítite?“
„Úplne skvele. Nikdy mi nebolo lepšie.“
„Často pijete?“
„Raz za rok sa strieskam domŕtva. Inak som v podstate abstinent.“
Ľavé obočie nasledovalo pravé.
„Myslím nealkoholické nápoje.“
„Čo je to často? Hlavne sa neviem zdržať. Keď mám pred sebou jedlo, jem, keď nápoj, pijem. Zdá sa mi to úplne normálne, nemám pocit, že by som sa vymykal z bežného priemeru.“
„Máte mimoriadne zlé výsledky, museli ste sa cítiť zle a odpadávať.“
„Naposledy som odpadol, keď Kelly Family zaspievali svoju slávnu Angel.“
„Nešportujete?“
„Každý deň prejdem na bicykli spolu štrnásť kilometrov do práce a domov.“
„Bývali ste ako dieťa často chorý?“
„Často.“
„Nie ste v  strese?“
„Pani doktorka, povedzme si úprimne, kto dnes nie je v strese? Vy sa mi tiež nezdáte v najlepšej pohode.“
Obočie sa jej úplne synchrónne vrátilo na pôvodné miesto a badateľne znervóznela.
„Á, je to jasné, už vieme, od čoho to máte.“
„Ale ja to nemám.“
„Máte.“
„Nemám.“

Takže sme sa dohodli, že mám cukrovku a celá táto pliaga je zapríčinená tým, že som bol v detstve často chorý a že mám stres. Lebo tak ako každého masového alebo sériového vraha zneužívala jeho matka, otec, pes alebo iný príbuzný, tak sa automaticky z každého chrontavého decka stane v dospelosti cukrovkár.

Čo sa stresu týka, pracujem ako obchoďák. Byť obchodným zástupcom je super, pokiaľ ste extrovert, pre introvertov je to povolanie prudko nevhodné. Človek spoznáva svoju krajinu, hory, lesy, lúky, hlavne však mestá a ľudí. Okrem toho však musí často vstávať zavčasu, aby sa dostal na skorú rannú hodinu do firmy vzdialenej dvestopäťdesiat kilometrov naprieč zasneženou krajinou na stretnutie s nákupcom, ktorý o stretnutie javí len malý záujem a prezentuje mu tovar, o ktorý nemá žiadny záujem. Vtedy sa môže cítiť celkom zbytočný. Asi ako Pellegrini na poste premiéra.

Presúvate sa z mesta do mesta a z miesta do miesta, nemáte čas na obed, lebo vy nie ste dôležitý, dôležitý je človek, s ktorým sa máte stretnúť, lebo vy potrebujete jeho a len málokedy on potrebuje vás. A tak fungujete na kofeínových nápojoch a nalievate sa sladkou precukrenou kávou, len aby ste si doplnili energiu, skôr než vás klepne od únavy.

Má to však aj krajšiu stránku. Peknú súčasť práce obchodného zástupcu tvoria príjemné stretnutia s príjemnými ľuďmi, posedenia pri káve, následné objednávky a často i niekoľkoročné, keď nie priamo priateľstvá, tak možno príjemné známosti. Problém je, že toho prvého býva často viac, a keď cítite zodpovednosť za svoju prácu, tak sa stresu nedokážete vyhnúť. Zodpovednosť je sviňa.

Takže na diabetológii dostanete do ruky fascikel s návodom, čo jesť, čo nejesť, ako sa stravovať, ako často sa pohybovať a športovať. Dozviete sa, že ste napriek vašim 180 cm a 83 kilám živej váhy tlstý ako Edo Chmelár a že musíte bezpodmienečne schudnúť. Podľa toho, čo vám porozprávala doktorka a podľa krátkeho mrknutia do zoznamu vhodných potravín a odporúčaných jedál si vravíte, že to nebude žiaden veľký problém.

„Zakazujete mi jesť všetko, čo mám rád.“
To už doktorka nevydržala a vyštartovala spoza stola ako Sagan tesne pred cieľom spoza pelotónu, postavila sa predo mňa, rukami si skopírovala postavu a začala na mňa hulákať ako Fico na novinárov.
„Čo si myslíte, že mne stále chutí, čo jem? Že sa musím stále o seba starať a udržiavať sa v kondícii, aby som vyzerala tak, ako vyzerám? Naozaj si myslíte, že to robím kvôli sebe? Nie, robím to kvôli vám všetkým. Ako by sa vám páčilo, keby som vyzerala ako mrochta a rozprávala by som vám o zdravej strave a správnej životospráve?“ Uznal som, že niečo na tom bude a mysliac na moju pravidelnú jaternicu, ktorú si dávam v nedeľu na raňajky, som ju aj trošku ľutoval. Ale je fakt, že vyzerala dobre. Pravda, nie tak dobre ako moja urologička alebo zubárka, ale stále lepšie ako moja ušiarka, a to nehovorím o očiarke a psychoterapeutovi.

Okrem informácií o stravovaní dostanete tabletky a to môžete byť radi, že vám nenanútia rovno inzulín. Ešte chvíľu oponujete, že to všetko musí byť len nejaké hlboké nedorozumenie alebo chyba v programe, alebo niečo nevysvetliteľné, a že ste boli na diabetes testovaný po dvoch litroch Pepsicoly a že sa naozaj cítite dobre, a to všetko, čo sa v ordinácii odohralo, sa skutočne neudialo, všetko je však zbytočné, márna vaša snaha.

Odchádzate s tým, že máte síce nevyliečiteľnú chorobu, ale dá sa to, pokiaľ sa budete veľmi snažiť, prežiť. A že do smrti už len nejako vydržíte. Momentálny stav 1 : 0 pre doktorku. Nevzdávate sa. Potrebujete sa zbaviť tabletiek a ste odhodlaný urobiť pre to čokoľvek. No možno nie čokoľvek, ale minimálne niečo. Cestou domov stále myslíte na jaternicu…

(pokračovanie ASAP – Ako SA Podarí)

Teraz najčítanejšie

Marián Letko

Zväčša neškodný...https://maroskocestuje.webnode.sk/