Denník N

Mať či byť z korporátnych openspejsov

Gompertzov zákon hovorí, že u cicavcov exponenciálne stúpa riziko smrti už po dosiahnutí dospelosti. U ľudí sa to napríklad prejavuje tak, že po tridsiatke sa pravdepodobnosť smrti každých 8 rokov zdvojnásobuje.

Je preto asi prirodzené, že niekde medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, alebo možno skôr po tridsiatke, aby sme sa povedzme zosúladili s naším archetypálnym tridsaťtriročným generačným súpútnikom, sa väčšina ľudí začína oveľa viac zaoberať zmyslom vlastného života.

Od určitého roku bytia sa totižto všetko zrýchľuje. Čas sa skracuje, míňa sa rýchlejšie ako výplata zarobená v ubíjajúcom svete korporátnych openspejsov. V mnohých prípadoch ho ovládne ešte aj stereotyp. Objavujú sa nostalgické spomienky na dlhé detstvo, prázdninové lásky, keď letné prázdniny boli epochou, a nie iba júlom a augustom.

A tomu treba veriť, pretože toto vyslovil skutočný majster Lasica, teda nie iba ten z obrázku na facebooku Zomri.

Okrem toho sa do ľudských myšlienok vkráda bilancovanie. Deje sa tak určite častejšie ako pred maturitou, keď stačilo mať pár drobných na bagetu, veľkú kofolu a tri kusovky. Mať alebo byť? Nevedno. Každý to má inak, a každému podľa vlastných potrieb.

Každopádne v obidvoch prípadoch je za všetkým bolestná žiadostivosť. Byť či mať? Dualita, jednota a boj protikladov života. Rieši to aj hlavná postava útlej knižky s názvom Korporácio, ktorá je zložená z dvoch úderných poviedok.

Tie by mohli byť aj textami v rapovej freestyle bitke, ale viac im svedčí kniha, v ktorej sa hlavnému hrdinovi sníva „o živote, o všetkých cestách, na ktoré sa nevydal a ženách, ktoré sa zaňho nevydali… ženy jeho života sú inde. On tu. Ony tam niekde s niekým robia niečo, čo sa ponáša na život viac než toto tu kedy bude“.

„Aký zmysel má toto celé? – pýta sa sám seba, keď počúva šum kancelárie veľkej ako jeho túžba nezblázniť sa… kúpil by si auto. Veľké auto. Také auto, čo ide rýchlo, čo preletí mestom, ale napriek tomu ho zbadáš. Auto, čo zožerie viac než päťčlenná rodina, v ktorej manžel je neverný a zožiera ho svedomie“.

Veď hovorím, Erich Fromm mľaská blahom. Konzumná verzia Jin a Jang, ktorá sa zrkadlí v otázke: mať alebo byť? Biela a čierna kresba života, a to doslovne, pretože knihu ilustroval čierno (modro)-bielymi grafikami výtvarník Erik Šille.

Späť však k hlavnej postave. Je ňou istý Marián Bencúr, ku ktorému sa autor – raper Bene verejne nepriznáva. Nemožno mu však veriť bezvýhradne. Akoby aj, keď pôvodca toto vyhlásenie zakóduje do zrkadlového písma? Čo to je za záludný trik? Nastavuje nám zrkadlo?

Áno aj!

 

Bene: Korporácio, Vydal: Marián Benkovič, 2017

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie