Denník N

Pôrodníctvo sa zmení, len ak budeme spolupracovať

Zlepšeniu podmienok, v akých prichádzajú naše deti na svet, nepomôžu neustále boje medzi rodičmi a zdravotníckym personálom. Cieľ všetkých zúčastnených je rovnaký.

Hovorí sa, že pôrodnice sú výkladnou skriňou nemocnice. To, na akej úrovni je naše zdravotníctvo, je odrazom vyspelosti celej spoločnosti.

Film Medzi nami je pozvánkou k dialógu. Vznikol preto, aby vyvolal verejnú diskusiu vedúcu k pozitívnym zmenám. Zdravotnícky systém, ktorý neumožňuje ani ženám rodiť rešpektujúcim spôsobom, ani zdravotníckemu personálu pracovať v adekvátnych podmienkach, sa zmení iba vtedy, ak neostaneme ticho.

Náš autorský dokument zaznamenáva každodennú rutinu v troch bratislavských pôrodniciach tak, ako sme ju počas svojho pobytu videli. Trávili sme v nemocniciach dni a noci, mnohokrát sme s pôrodnými asistentkami prečkali celé ich 12-hodinové zmeny. Pochopili sme, v akých podmienkach zdravotnícky personál funguje, aké náročné je prísť z takejto roboty domov a postarať sa o rodinu.

Musí byť nesmierne ťažké poskytovať za nedôstojných pracovných podmienok, v nedôstojných priestoroch, dôstojnú zdravotnú starostlivosť. Nemalo by to však byť ospravedlnením pre nerešpektujúci prístup k ženám a ich deťom či dokonca pre násilie pri pôrodoch.

Kolegialita musí ísť bokom

Zdravotnícky personál by mal poznať ľudské práva žien a dodržiavať ich. Patria medzi ne napríklad právo na súkromie, na rodinný život, na dôstojné zaobchádzanie. Vo svete mimo nemocnice by nás nikdy nenapadlo dotknúť sa cudzieho človeka na intímnych miestach bez opýtania, nútiť niekoho vyzliekať sa pred skupinou cudzích ľudí alebo vziať rodičom bezdôvodne ich dieťa. Ostáva záhadou, prečo v nemocniciach nefungujú základné pravidlá slušného správania, ktoré nás učia rodičia už od malička.

Paradoxne, riešenia, ktoré by všetkým prospeli, sa dajú aplikovať hneď a zadarmo. Pozdraviť a predstaviť sa, zaklopať či zatiahnuť záves pri rodiacej žene, poskytnúť rodičom informácie, podporiť ich kontakt s dieťatkom. Malo by to byť rovnako prirodzené, ako umytie si rúk pred operáciou.

Za to, aby mal personál potrebné vzdelanie a zručnosti, aby práva žien pri pôrodoch poznal a dodržiaval, zodpovedá štát. Ten ich v súčasnosti nielen nechráni, ale ani nemonitoruje ich porušovanie. Podstatná časť zmeny musí prísť zvnútra nemocníc. Je naozaj dôležité, aby sa zdravotníčky a zdravotníci, ktorí robia svoju prácu s láskou a dobre, vymedzili voči tým, čo nekonajú v súlade s Hippokratovou prísahou. Sú chvíle, keď v záujme celého „cechu“ musí ísť kolegialita bokom.

Je na škodu nás všetkých, ak sa verejná diskusia, ktorá jediná môže priniesť pozitívne zmeny, triešti na boj medzi znepriatelenými tábormi: rodičia vs. zdravotnícky personál, lekári vs. pôrodné asistentky, ženy s pozitívnou skúsenosťou vs. ženy s negatívnou skúsenosťou. Cieľ všetkých zúčastnených je pritom totožný. Každý, kto pôrod zažíva alebo mu asistuje, si chce zachovať svoju ľudskosť.

Zlepšiť podmienky, v akých prichádzajú naše deti na svet, môžeme len vtedy, ak budeme SPOLUpracovať.

Pôvodný text vyšiel v Odbornom časopise Sestra. Zverejňujem ho so súhlasom redakcie.

Filmové turné s diskusiami aj vznik ďalších textov na tento blog môžete podporiť TU

Teraz najčítanejšie