BLOG
Matúš Čupka
Matúš Čupka
2 489

Predvolebný rozpočet v Novom Meste – neexistujúce príjmy, nečerpané výdavky a miznúci rezervný fond

Aj na úrovni samospráv o mnohom rozhodujú peniaze. Ich prerozdelenie určí, či nám opravia zanedbané detské ihrisko, či budeme naďalej jazdiť po rozbitej ceste, alebo či vysadia chýbajúce stromy. Ako je na tom napr. taký novomestský rozpočet?

Vývoj rezervného fondu (modrá) a fondu rozvoja bývania (červená) od roku 2010 po odhad na tento rozpočtový rok.

Ukazuje sa, že má viaceré muchy, a to v podobe nadhodnotených príjmov, nečerpaných peňazí a miznúceho rezervného fondu.

Medzi príjmy radíme dane či iné poplatky, ktoré mestská časť získa od svojich obyvateľov, resp. od tých, čo využijú jej služby. Platíme v škôlkach, školách alebo keď chceme rôzne potvrdenia či pečiatky. Mestské časti tiež získavajú prostriedky od štátu a to najmä na vzdelávanie. Časť peňazí sa použije na bežné výdavky (aby veci fungovali – prevádzkové náklady) a časť ide na kapitálové výdavky (aby sme sa rozvíjali – investičné náklady).  Teoreticky by však mali byť bežné príjmy limitom pre rozpočet pokiaľ sa nechceme zadlžovať.

Bežné príjmy, ktoré reprezentujú chrbtovú kosť nášho rozpočtu.
Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu + návrh rozpočtu na rok 2018

Špecifickým druhom príjmu sú potom peniaze z Rezervného fondu a Fondu rozvoja bývania. Použitím týchto však peňazí ideme akoby do mínusu, keďže nimi míňame peniaze, ktoré sme v danom rozpočtovom roku nezískali. Samostatnou kategóriou sú tiež rôzne granty či dotácie, ktoré získa samospráva ako jednorazové externé zdroje.

Ako sa “nafukujú” príjmy?

Skutočný prvý problém novomestského rozpočtu na rok 2018 sa objaví, ak si začneme všímať “skoky” medzi reálnou výškou príjmov v predchádzajúcom období a príjmami, ktoré očakáva mestská časť v najbližšom roku. Prvým zaujímavým príkladom je daň z majetku. Do tej sa rátajú dane z bytov, pozemkov či stavieb. Je síce pravda, že Nové Mesto patrí medzi mestské časti s najväčším záujmom developerov, no ťažko si však vysvetliť medziročný odhadovaný nárast príjmov o takmer 25% (cca. 1,1 milión EUR).

Pokiaľ by sme chceli takýto skok vyjadriť len v bytoch, tak by v Novom Meste muselo pribudnúť približne 5000 nových bytov (dnes je v Novom Meste približne 20 000 bytov). To je približne rovnaký počet bytov ako má celá Devínska Nová Ves. Plus pri kontrole príjmov za rok 2017 zistíme, že ani minuloročné odhady sa nenaplnili a mestská časť získala z dane z majetku o viac ako 900 000 EUR menej ako v rozpočte odhadovala.

Vývoj príjmov z daní z nehnuteľností a skok v príjmoch na záver, ktorý očakáva súčasný návrh rozpočtu na rok 2018. Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu + návrh rozpočtu na rok 2018

Novinkou v samosprávnych rozpočtoch je poplatok za rozvoj. Jeho cieľom bolo stransparentniť vzťah medzi  samosprávami a developermi, ktorí doteraz vyjednávali o vyvolaných investíciách, ktoré musel developer zaplatiť. Zaviedol sa priamy finančný poplatok do obecnej kasy na základe množstva vybudovaných bytov, apartmánov či iných priestorov. Situácia je však momentálne taká, že samospráva evidentne nevie dostatočne presne odhadnúť príjem napriek tomu, že jej stavebný úrad by mal mať presné číslo bytov, domov i ďalších stavieb, ktoré sa majú v daný rok dokončiť. Kým za rok 2017 získalo Nové Mesto na poplatku 39 821,93 EUR, tak v roku 2018 očakáva príjem vo výške 968 000 EUR. Ak si vezmeme výšku poplatku 35 EUR za každý začatý m2 bytov či kancelárií, tak by len v roku 2018 muselo v Novom Meste pribudnúť 27 657 m2 bytov či kancelárií. Možno si poviete, že veď bude v tomto roku dokončený napríklad Národný futbalový štadión na Bajkalskej ulici, ktorý bude mať 26250 m2 bytov a apartmánov. Ten má však stavebné povolenie z roku 2013 a tak sa na neho poplatok za rozvoj nevzťahuje. Na vykrytie plánu by tak museli v Novom Meste vyrásť dva podobné projekty ako je Národný futbalový štadión.

Zdroj: https://www.banm.sk/miestny-poplatok-za-rozvoj

Dramatický skok očakáva mestská časť napríklad aj pri poplatkoch za materské školy, školské kluby detí a stravu. Tu sa očakáva medziročný nárast z 682 769 EUR na 1 374 526 EUR čo je viac ako 100% nárast. Medziročne.

Vývoj poplatkov za školské družiny a materské školy s medziročným skokom skoro o dvojnásobok. Ten je plánovaný na rok 2018. Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu + návrh rozpočtu na rok 2018

Nečerpané peniaze vs. nie sú peniaze

Medzi najčastejšie vysvetlenia, prečo niečo nejde, patrí na Slovensku fráza “nie sú peniaze”. Preto chodíme po krivých chodníkoch, obchádzame zanedbanú zeleň a vyhýbame sa výtlkom na cestách. Buď sa môžeme spoľahnúť na večerné správy, alebo sa môžeme pozrieť na vynaložené výdavky za rok 2017 a spojiť si ho s plánom na rok 2018.

Porovnanie plánovaných výdavkov (červená) a skutočných výdavkov (modrá). Rozdiel reprezentujú napríklad neminuté zdroje bežného rozpočtu, alebo nečerpané prostriedky Rezervného fondu, Fondu rozvoja bývania či rôznych grantov. Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu + návrh rozpočtu na rok 2018

Stav našich ciest sa odráža v prvom rade od kapitoly “miestne komunikácie” v bežných výdavkoch. Možno by ste očakávali, že sa tieto prostriedky čerpajú na maximum. Stav našich ciest a chodníkov sa totiž zlepšuje slimačím tempom. Skutočnosť je však taká, že táto kapitola sa pravidelne čerpá na ¾ či len na polovicu. Napríklad ku koncu roka 2017 boli peňažné prostriedky minuté na 69,8%. Dôvodom môže byť problém s byrokraciou, nedostatočný ťah na bránu či neskoršia fakturácia prác. Miest, kde by bolo možné opraviť cestu či chodník, je v Novom Meste viac ako dosť.

Pri čerpaní bežných výdavkov na opravy ciest či chodníkov sme sa k 100% približili len v roku 2016. Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu

Ďalšou dôležitou témou je životné prostredie. V našich dotazníkových rozhovoroch sa téma zelene či stromov opakovala pravidelne. Podobne, tak ako v prípade ciest či chodníkov, však ide o kapitolu, ktorá sa čerpá minimálne a to aj pri mizivých sumách, ktoré sú na ochranu a obnovu životného prostredia určené. Napríklad v roku 2016 sa na túto oblasť minulo 2229 EUR a za rok 2017 bolo v tejto oblasti preinvestovaných 16 683 EUR, čo znamená, že sa minulo len 34% z vyčlenených prostriedkov. V tretej najrozsiahlejšej mestskej časti v Bratislave.

Vývoj čerpania prostriedkov určených na ochranu zelene. Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu

Kapitálový, alebo aj “investičný” rozpočet obsahuje každoročne niekoľko evergreenov. Ide o projekty, ktoré sa z roka na rok posúvajú v rozpočtoch bez toho, aby sa realizovali. Na jednej strane to poukazuje na neschopnosť novomestskej samosprávy dotiahnuť projekty, ktoré si sama určila, na druhej strane však tieto projekty viažu množstvo prostriedkov, ktoré by sa dali využiť na iné projekty.

Niekoľko príkladov:

  • Územný plán zóny Ľudová štvrť od roku 2012 a do dnešného dňa bez realizácie
  • Rekonštrukcia 11. Ulica od roku 2011 a do dnešného dňa bez realizácie
  • Rekonštrukcia Horná Vančurova ulica od roku 2014 a do dnešného dňa bez realizácie
  • Rekonštrukcia parku Ľudové námestie od roku 2012 a do dnešného dňa bez realizácie
  • Rekonštrukcia lávky pri Predmestí od roku 2015 a realizovaný až v roku 2017

Miznúci rezervný fond a hodnota za peniaze

Wikipédia definuje rezervný fond takto: “Rezervný fond predstavujú peňažné prostriedky alebo bezpečné rýchle speňažiteľné majetkové hodnoty, ktoré slúžia alebo majú slúžiť na pokrytie strát alebo prijatie iných ozdravných opatrení s cieľom prekonať nepriaznivý priebeh či stav hospodárenia, hospodárstva alebo ekonomiky, alebo zaručiť finančné plnenie oprávneným osobám.” Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy však využitie Rezervného fondu nedefinuje a v tomto duchu sa s ním aj nakladá.

Mestské časti ani iné samosprávy nemôžu na rozdiel od štátu vytvárať deficitný rozpočet a minúť viac ako súčet rôznych daní či poplatkov, ktoré v danom roku vyberú. Ak by v príjmoch mestskej časti nebolo dosť peňazí na všetky potrebné výdavky, musela by si zobrať úver. Preto je pre mestské časti obzvlášť dôležité v dobrých časoch peniaze šetriť. V prípade výpadku príjmov napríklad počas ekonomickej krízy či potreby väčších investícii napríklad do budov vo vlastníctve mestskej časti tak nemusia využívať drahý úver, ale môžu použiť vlastné ušetrené peniaze.

Vývoj rezervného fondu v Novom Meste má však akoby opačný trend ako ekonomika Slovenskej republiky. V roku 2010, rok po vypuknutí svetovej ekonomickej krízy, bolo v novomestskom rezervnom fonde približne 4,2 milióna eur. Na konci roku 2016 bol stav rezervného fondu vo výške 2,6 milióna eur. Ak by sme prirátali k rezervnému fondu aj ďalšiu “špajzu na horšie časy” fond rozvoja bývania, tak v roku 2010 bol stav novomestských rezerv vo výške 6,5 milióna eur a v roku 2016 3,5 milióna eur, alebo o takmer polovicu nižší.

Vývoj rezervného fondu (modrá) a fondu rozvoja bývania (červená) od roku 2010 po odhad na tento rozpočtový rok. Zdroj: Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu + návrh rozpočtu na rok 2018

Možno sa pýtate aké straty utŕžilo Nové Mesto počas obdobia priaznivého ekonomického rastu Slovenskej republiky, prípadne aké ozdravné opatrenia realizovalo vedenie mestskej časti. V skutočnosti sa náš rezervný fond používal na nákup rôznych vozidiel, počitačovej výbavy či iných spotrebných materiálov. Je možné, že niektoré nákupy znížili náklady mestskej časti. Rezervný fond však nebol investovaný do projektu, ktorý by dokázal vytvárať také šetrenie či nové príjmy, ktoré by dostali náš rezervný fond späť do udržateľného rámca.

Príklady nákupov z rezervného fondu:

  • V roku 2013 sa z rezervného fondu kúpilo multifunkčné vozidlo za 200 592 eur.
  • V roku 2014 sa z rezervného fondu rekonštruoval parčík na Sadovej za 80 483 eur.
  • V roku 2015 sa z rezervného fondu kúpilo malé komunálne vozidlo za 65 476 eur.
  • V roku 2016 sa z rezervného fondu kúpilo malé komunálne vozidlo za 147 645 eur

Napriek tomu, že dnes neexistuje zákonná povinnosť používať Rezervný fond len na nevyhnutné opravy havarijných stavov, musíme sa dožadovať zodpovedného prístupu k našej špajzi. Dnes stojí naša mestská časť pred finančne náročnými projektmi, na ktoré si bude zrejme musieť zobrať úver:

  • Analýza stavu Novej Tržnice ukázala, že komplexná rekonštrukcia tržnice si vyžiada viac ako 11 miliónov eur.
  • EkoPodnik sa usiľuje centralizovať svoju prevádzku a nový areál by stál niečo cez 2 milióny eur.
  • Mestská časť má projekt na vybudovanie novej škôlky na Teplickej. Jej výstavba bude stáť približne 1 milión eur.
  • Po voľbách sa pravdepodobne obnoví snaha zaviesť parkovaciu politiku. Tá si bude vyžadovať množsto vstupných nákladov, ktoré sa môžu pohybovať v rovine státisícov možno milióna eur.

Ako však ukazuje návrh rozpočtu na rok 2018, tak mestská časť bude mať k dispozícií finančnú rezervu spolu v Rezervnom fonde a vo Fonde rozvoja bývania len vo výške 1,3 milióna eur.

Dnes žijeme v období, kedy sa už aj vo verejnom sektore dostáva do popredia pojem hodnota za peniaze. Som presvedčený, že verejní analytici by si priam zgustli na niektorých položkách, na ktoré boli použité naše peniaze určené na lepšie časy. Špeciálne v dnešných časoch, kedy sa budova Novej tržnice pomaly rozpadáva, mestskú časť čakajú výrazné náklady pri naštartovaní parkovacej politiky a sú potrebné investície do nových škôlok, nás môže mrzieť míňajúci sa rezervný fond.

Prečo je toto zlé a ako to zmeníme?

Nové Mesto bola doteraz finančne stabilná mestská časť bez dlhov. Ako však ukázal rebríček INEKO týkajúci sa finančnej stability jednotlivých mestských častí, tak Nové Mesto sa z 18tich samospráv umiestnil na podpriemernom jedenástom mieste. V rebríčku sa ukázalo, že pri dnešných podmienkach sa dokáže z novomestského rozpočetu vyčleniť len 4,69% príjmov, ktoré možno použiť na rozvoj / kapitálové výdavky. Zvyšok zhltne prevádzka úradu a jeho rozpočtových organizácií.

Graf ukazujúci rozdiel medzi bežnými príjmami a celkovými výdavkami. Rozdiel medzi oboma čiarami ukazuje financovanie postavené na jednorazových dotáciach či na úkor rezervného fondu či fondu rozvoja bývania. Zdroj: Zdroj: Záverečné účty + čerpanie rozpočtu + návrh rozpočtu na rok 2018

Ako je teda možné, že podľa týchto prepočtov by sme mali mať na kapitálové výdavky v roku 2018 približne milión eur, ale v pripravenom rozpočte je uvedených viac ako päť miliónov eur?

Odpoveď nájdeme niekde medzi umelo nafúknutými príjmami, ktoré umožňujú nafúknuté výdavky. Kým reálne príjmy podstrelia očakávania, tak ich rovnako podstrelia aj výdavky a to čo sa spraví je potom len vecou rozhodnutia vedenia úradu či možností rezervného fondu.

Takto nastavený rozpočet však stráca na výpovednej hodnote. Poslanci ho totiž schvália a potom začínajú preteky o to, ktorý projekt sa nakoniec zrealizuje a ktorý sa stane “evergreenom” v kapitálovom rozpočte. Ak k tomu prirátame aj 55 rozpočtových opatrení starostu, tak sa schválený rozpočet stane len akousi virtuálnou záležitosťou s jemným kontaktom s realitou.

Zodpovedný prístup k novomestskému rozpočtu by sa mal riadiť týmito základnými zásadami:

  • Príjmy a potrebné výdavky (mzdy, prevádzka a údržba…) sú v návrhu rozpočtu stanovené na základe tvrdých dát.
  • Návrh rozpočtu obsahuje všetky investície, ktoré chce mestská časť realizovať v daný rok.
  • Investície s nákladmi nad stotisíc eur sú samostatne alebo v rozpočte zdôvodnené, sú pri nich popísané nimi riešené problémy, resp. to ako daná investícia dosahuje ciele mestskej časti, uvedené v rozpočte či Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
  • Na začiatku roku bude k dispozícií schválený rozpočet, ktorý počíta s peniazmi na všetky investície.
  • Ak počas roka vznikne potreba nečakanej rekonštrukcie, vzniknú príjmy navyše alebo sa niektorý plánovaný projekt nestihne realizovať, použijú sa zdôvodnené rozpočtové opatrenia na to, aby sa presunuli peniaze na iný projekt, alebo sa pridal do rozpočtu nový projekt.
  • Do rezervného fondu sa cielene vkladajú peniaze na dlhodobo plánované investície a ako rezerva na zlé časy.
  • Rezervný fond sa využije iba v prípade výrazného výpadku príjmov a pre veľké investície, ktoré sú poriadne zdôvodnené a ktoré sa dlhodobo plánovali.

Do novomestského rozpočtovania potrebujeme vniesť prvky hodnoty za peniaze, ktoré identifikujú najlepšie možné riešenia na dosiahnutie cieľov, ktoré si mestská časť stanoví v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ak je cieľ čistota, porovnáme možnosti ďalšie služby uskutočniť prostredníctvom nášho EkoPodniku, alebo ich ponechať v rukách súkromných firiem, alebo zaviesť ďalšie projekty v oblasti rozšírovania siete odpadkových košov. Ak je cieľom ekologická doprava, tak porovnáme možnosti investície do cyklotrás, zlepšenia a zvýšenia bezpečnosti peších trás, alebo zavedenia parkovacej politiky a podobne.

Rozpočet by mal vyzerať menej ako práca účtovníka a viac ako práca celého tímu MČ, ktorá vie, čo chce ten rok dosiahnuť. V opačnom prípade bude novomestský rozpočet, najmä jeho kapitálová časť, naďalej predvianočným súborom prianí a želaní vedenia mestskej časti, poslancov a niektorých obyvateľov. Zas o rok uvidíme, aké prekvapenia si nájdeme pod stromčekom.

Matúš Čupka

www.facebook.com/cupka2018

www.cupka2018.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Roky sa venujem komunálnej politike v Novom Meste a v najbližších voľbách budem kandidovať za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.

Blogy

|