Priekopník secesného umenia

Rodiskom Gustáva Klimta je Baumgarten vo viedenskej časti Penzing, kde sa narodil 14. júla 1862. Jeho otec Ernst pochádzal z Čiech od Litoměříc a výtvarne nadaného syna vnímal ako pokračovateľa svojho zlatníckeho a ryteckého majstrovstva. Malý Gustáv zdedil nadanie, ale viac inklinoval ku kresleniu a maľbe. Ako 14-ročný začal navštevovať viedenskú umelecko-priemyslovú školu – Kunstgewerbeschule a zároveň získaval poznatky a skúsenosti v ateliéroch úspešných viedenských maliarov. Vzpruhou mu bol fakt, že na rovnakú školu prišiel aj jeho brat Ernst. S ním a so spolužiakom Franzom Matschom si otvorili v roku 1883 vo Viedni umelecký dekoratérsky ateliér, pričom im pomohla spolupráca so skúsenými architektmi, čo im prinieslo objednávky napríklad na výzdobu divadiel v Karlových Varoch a v Liberci, kde je dodnes opona namaľovaná Gustávom Klimtom.

V roku 1887 dostal G. Klimt ponuku vyzdobiť interiér viedenského divadla. Úlohy sa zhostil na výbornú a dostalo sa mu ocenenia od samotného cisára Františka Jozefa I. Smutným bol preňho rok 1891, keď prišiel o otca i o brata. Ďalším jeho dielom boli stropné maľby v hale Viedenskej univerzity. Nimi sa zaradil naozaj medzi uznávaných umelcov, s ktorými v roku 1897 založil spolok Secesia. Práve Gustáv Klimt sa považuje za jedného z priekopníkov secesného umenia v maľbe.

V roku 1905 došlo medzi umelcami k rozporom, ktoré sa týkali výzdoby stropu v katedrále viedenskej univerzity. Vyčítali mu extrémnu symboliku, ktorá sa jeho dielom prelínala. Gustáv Klimt odkúpil od štátu všetky svoje obrazy určené pre univerzitu a založil nové zoskupenie Kuntschau. Jeho diela získali obdiv na Bienále v Benátkach v roku 1910 a o rok neskôr vytvoril v Ríme jeden zo svojich najlepších obrazov Život a smrť.

11. januára 1918 ranila Gustáva Klimta v jeho ateliéri mŕtvica. Ochrnutého ho previezli do sanatória, kde sa však nakazil vírusom španielskej chrípky a zomrel 6. februára 1918.

Z jeho diel je najvyššie ocenený Portrét Adely Bloch-Baureovej, nazývaný aj Zlatá Adela z roku 1907, ktorý vydražili v roku 2006 za 135 miliónov amerických dolárov, čím sa zaradil medzi najdrahšie umelecké diela sveta. Umeleckí kritici najvyššie hodnotia Klimtov obraz Bozk z rokov 1907 – 1908.

„Umenie je líniou okolo tvojich myšlienok,“ vyjadril sa Gustáv Klimt. Hoci sa mu dostalo uznania už za života, predsa len najväčší záujem o jeho dielo bol až po jeho úmrtí, čo v umení – a v maliarstve zvlášť – nie je zasa až taká výnimka. Jeho fantázia, zobrazovanie erotiky či prírody, presahovali myslenie doby, v ktorej žil. Za skutočne nadčasovú sa hodnotí jeho zbierka malieb Alegória, ktorú si uňho objednalo viedenské Kunsthistorické múzeum.

S obrazmi Gustáva Klimta sa môžeme stretnúť v galériách nielen v Rakúsku, ale aj v Národnej galérii v Prahe, v Galérii výtvarného umenia v Ostrave a je zastúpený aj v zbierkach Múzea moderného umenia v New Yorku. Milou spomienkou na Gustáva Klimta je pomenovanie expresného vlaku, ktorý jazdí na trase z Grazu cez Viedeň a Brno do Prahy. Najpodstatnejšie je však to, že svojím dielom ukázal cestu početným nasledovníkom, a to nielen v Rakúsku.

Foto: net.