Denník N

Homosexualita syna ako výsledok imunitnej odpovede matky

Kontroverznú perspektívu si genetický výskum homosexuality nesie od svojho začiatku, pretože vonkoncom nie je vylúčené, že raz bude vďaka narastajúcim možnostiam génovej terapie prístupná zmene, alebo že bude dokonca možná aj jej prenatálna prevencia.

Cieľom tohto krátkeho prehľadného článku je ozrejmiť horúce novinky vo výskume homosexuálnej orientácie alebo v širšom poňatí sexuálnej orientácie ako takej. Impulzom k nemu bola nová štúdia, ktorá pomáha osvetliť biologické fenomény, ovplyvňujúce vyššiu pravdepodobnosť homosexuálnej orientácie u chlapca, ktorý má už staršieho súrodenca mužského pohlavia od tej istej matky. Ak je totiž homosexuálna orientácia podmienená protilátkami matky, potom to mení niektoré z kľúčových pohľadov na ňu, pohľadov, na ktoré sme si už v našej spoločnosti zvykli a bezproblémovo ich prijímame. 

Čo už o mužskej homosexualite vieme

Aby sme si to trochu zhrnuli, mužská homosexualita je podľa výskumov spojená:

1. s odlišnou veľkosťou niektorých sexuálne dimorfných štruktúr hypotalamu, pričom sa hovorí najmä o treťom intersticiálnom jadre predného hypotalamu (skratka INAH3), ktoré je u heterosexuálnych mužov väčšie ako u heterosexuálnych žien, ale u homosexuálnych mužov je viac ako dvojnásobne menšie  v porovnaní s heterosexuálnymi, na čo prišiel už v roku 1991 Simon LeVay.

2. s genetickými polymorfizmami1 oblastí na chromozóme X (Xq28) a chromozóme 8 (8q12), čo je výsledok celo-genómovej štúdie2 409 párov homosexuálnych bratov pod vedením Alana Sandersa z roku 2015, o ktorom som informoval ešte pred touto publikáciou v článku z novembra roku 2014.

3. najnovšie sa ukázalo, že aj s polymorfizmami génov SLITRK6 a TSHR, ako to ukazuje ešte svieža štúdia, publikovaná v decembri 2017, pričom pochádza tiež z dielne kolektívu okolo Alana Sandersa. Študoval sa genóm 1077 homosexuálnych mužov a 1231 heterosexuálnych mužov, čo sú už úctyhodné čísla. Gén SLITRK6, kódovaný na chromozóme 14, sa exprimuje3 v oblasti mozgu, ktorej súčasťou je aj spomenuté sexuálne dimorfné jadro INAH3. Celá rodina SLITRK génov je pritom nesmierne dôležitá pre neuronálny vývoj. TSHR je gén na 14. chromozóme, ktorý kóduje receptor pre tyreotreopný hormón. Tento receptor sa nenachádza iba v štítnej žľaze, ale aj v mozgu. Okrem toho, známe sú viaceré súvislosti medzi homosexualitou a hypertyreózou (zvýšenou funkciou štítnej žľazy). Dánska štúdia z roku 2014 objavila častejší výskyt hypertyreózy u zosobášených gayov a výskum z roku 2015 ukazuje, že potomkovia matiek, ktoré mali počas tehotenstva dysfunkciu štítnej žľazy, majú častejšie homosexuálnu orientáciu alebo rodovú nonkonformitu.

Objav, že mužská homosexualita sa vyskytuje pravdepodobnejšie u jedincov, ktorí majú staršieho brata alebo viacej starších súrodencov mužského pohlavia, patrí medzi najstaršie, a je to jednoduchá epidemiológia, ktorá bola opakovane potvrdená, najnovšie v januári 2018 meta-analýzou4 od Raya Blancharda. Tento fenomén je v literatúre dlho známy pod pojmom efekt poradia narodených bratov (fraternal birth order effect, FBOE).

Hypotéza materskej imunitnej odpovede

Táto hypotéza je imunologickým vysvetlením popísaného javu, pričom bola čerstvo potvrdená výskumom, publikovaným v januári 2018 kolektívom autorov okolo Anthonyho F. Bogaerta. Išlo o výskum protilátok proti proteínom, geneticky viazaným na Y chromozóm, ktorý je prítomný iba u mužov (presnejšie povedané, genetických mužov s pohlavnými chromozómami XY). Tieto protilátky sa hľadali v krvi žien, ktoré mali homosexuálnych (54 matiek) alebo heterosexuálnych (72 matiek) synov.

Ukázalo sa, že u matiek homosexuálnych synov, ktorí mali starších bratov, bola najvyššia koncentrácia protilátok proti neurolignínu 4 viazanom na chromozóm Y (NLGN4Y), konkrétne proti jeho izoforme 1. Zaujímavé bolo, že protilátky mali vyššie aj matky, ktoré majú homosexuálnych synov bez staršieho brata, a to v porovnaní s matkami s heterosexuálnymi synmi, ktoré ich mali zase signifikantne vyššie ako matky bez syna.

Autori predpokladajú, že proti NLGN4Y sa u matky, ktorá je tehotná s plodom mužského pohlavia, vytvárajú protilátky, pretože jej telo tento proteín nepozná. NLGN4Y je pritom membránový proteín, ktorý je extracelulárny, teda vyčnieva do medzibunkového priestoru na synapse (pre ktorej funkciu je, zdá sa, veľmi dôležitý), čo spôsobuje, že neuniká imunologickému dohľadu. Do matkinho tela sa dostáva cez placentu, podobne, ako sa môžu materské protilátky dostať do tela a mozgu jej ďalšieho mužského plodu, s ktorým je tehotná. Ide vlastne o antigén, ktorému je matka v tomto prípade už opakovane vystavená. Tieto protilátky potom môžu zamedziť normálnej funkcii neurolignínu 4, napríklad jeho interakcii s neurexínom.

Ako to, že sa však vyskytujú aj u matiek homosexuálnych synov bez predchádzajúceho mužského potomka? Autori z toho vinia predchádzajúce nerozpoznané tehotenstvo s mužským plodom, ktoré skončilo spontánnym potratom.

Čo si z toho všetkého vziať?

Pre prehľadnosť odpovede opäť uvediem v bodoch:

1. V prvom rade si musíme uvedomiť, že štúdie nám v prevažnej väčšine predkladajú informácie o mužskej homosexualite, nie o ženskej. Navyše, v prípade ženskej homosexuality neexistuje analogický fenomén poradia narodených sestier. Tieto nálezy sa teda netýkajú lesieb.

2. Hypotéza materskej imunitnej odpovede v žiadnom prípade nevylučuje iné faktory, hlavne genetické a hormonálne. Sexuálna orientácia je nesmierne komplexný fenomén a ani mužská homosexualita zrejme nebude len jednoducho spustená protilátkami.

3. Stále sa pohybujeme v born-that-way teórii, čo znamená, že jedinci s homosexuálnou orientáciou si a) svoju orientáciu sami nezvolili/nevybrali a b) jej vznik je i vo svetle najnovších nálezov potvrdený ako prenatálne podmienený. K akýmkoľvek psychologickým konštruktom ohľadne vzniku homosexuality by sme mali byť vyslovene skeptickí.

4. Najkontroverznejším aspektom imunitnej teórie homosexuality je to, že ak by sa potvrdila na väčších súboroch, dalo by sa v budúcnosti prinajmenšom istej proporcii mužskej homosexuality predchádzať.

Poslednú zmienenú kontroverznú perspektívu si však nesie genetický výskum homosexuality už od svojho začiatku, pretože nie je vonkoncom vylúčené, že raz bude vďaka narastajúcim možnostiam génovej terapie homosexualita prístupná zmene, alebo že bude dokonca možná aj jej prenatálna prevencia.

Poznámky: 

1. Genetický polymorfizmus je variant génu, ktorá má v populácii výskyt väčší než 1%. Varianty majú obvykle vplyv na funkciu tohto génu, respektíve jeho proteínového produktu.

2. Celogenómová štúdia (genome-wide association study, GWA alebo GWAS) je skúmanie genómu viacerých jedincov, pri ktorom sa hľadajú genetické polymorfizmy, ktoré by mohli byť združené s nejakou črtou, v tomto prípade homosexuálnou orientáciou.

3. Expresia génu je prepis z jazyka génu do štruktúry jeho finálneho produktu, napríklad proteínového receptora.

4. Meta-analýza je spôsob výskumu, založený na štatistickom spracovaní výsledkov viacerých, už publikovaných štúdií.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú psychické poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.