Kauza Moldava nad Bodvou je konečne vyriešená! Obyvateľov rómskej osady..

Minister vnútra formálnym pokývnutím hlavy pozdravil zhromaždených novinárov: „Keďže vás nechcem zbytočne oberať o váš čas, radšej rovno prejdeme k novým skutočnostiach takzvaného neprimeraného zásahu polície v rómskej osade v Moldave nad Bodvou.
Ako si iste pamätáte Inšpekcia ministerstva vnútra a aj krajská prokuratúra v Prešove právoplatne rozhodli, že polícia počas zásahu z 19. júna 2013 v spomínanej rómskej osade neprekročila zákon. Žiaľ, napriek týmto právoplatným rozhodnutiam, rôzni samozvaní ľudskoprávni aktivisti a väčšina novinárskej obce a aj bývala ombudsmanka, nás neustále podozrievali, že počas uvedeného zákroku došlo k naplneniu znakov trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu porušovania domovej slobody.
Dnes na základe úplne nových informácií môžem s plnou vážnosťou vyhlásiť, že tento zásah polície bol zákonný a v naprostom poriadku. A v naprostom poriadku bol preto, lebo tento toľko kritizovaný zásah naša polícia nikdy neuskutočnila!“
„Pán minister! Pán minister!“ šokovaní novinári sa prekrikovali jeden cez druhého. „Pán minister, keď to nebola polícia, tak kto vlastne prepadol osadu v Moldave nad Bodvou?“
„S určitou rezervou sa dá povedať,“ odvetil minister vnútra, „že uvedenú rómsku osadu prepadla neznáma úderná jednotka zatiaľ bližšie neurčenej domobrany.“
„Úderná jednotka domobrany? Aká jednotka domobrany? Pán minister, vy chcete tvrdiť, že v Moldave nad Bodvou zmlátili miestnych obyvateľov Kotlebovci?“
„Nie!“ minister vnútra energicky pokrútil hlavou. „Kotlebovci s touto akciou nemali nič spoločné. Podľa hodnoverných svedeckých výpovedí postihnutých občanov, teraz citujem: dostali sme šoky, bili nás obuškami po hlavách, slabinách a intímnych častiach tela, vykopávali nám dvere a okná a ničili úplne nové zariadenia našich moderných domácností..“
„Pán minister, tieto fakty sú nám všetkým dobre známe. Nás skôr zaujíma kto teda stĺkol obyvateľov Moldavy nad Bodvou?“
„To naozaj neviem,“ odvetil minister Kaliňák. „A na vašu otázku neviem odpovedať preto, lebo kauza Moldava nad Bodvou nie je jednoduchý prípad. Skôr naopak. Svojou negatívnou publicitou a komplikovanosťou je táto záležitosť možno porovnateľná len so známou kauzou Hedviga Malinová.“
„Slečna Malinová mala niečo spoločné s osadníkmi z Moldavy?“
„Ale vôbec nie! Keď spomínam slečnu Malinovú, tak nemyslím na vzťahové súvislosti, ale na porovnávanie určitých faktov, vyhodnocovanie indícii a následné vyšetrovacie metódy.  Možno si spomínate, že v auguste 2006.. vraj akísi neznámi páchatelia.. vraj zbili študentku Hedvigu Malinovú. Podľa absolútne nepodložených tvrdení slečny Malinovej bola.. vraj zbitá len preto, lebo.. vraj dotyčným páchateľom prekážalo, že rozprávala po maďarsky. Našťastie vtedajší policajný prezident generál Packa za aktívnej pomoci premiéra Fica sa skvele zorientoval v bludnom kruhu falošných stôp a už dva dni predtým ako sa tento prípad vôbec odohral, presne identifikoval páchateľa, ktorým nebol nik iný ako samopoškodzujúca sa slečna Malinová.“
„Pán minister, chcete tým naznačiť, že podobnosť týchto dvoch prípadov spočíva v tom, že obyvatelia Moldavy nad Bodvou si na čiernom trhu postupne nakúpili policajné obušky, policajné uniformy a policajné autá s húkačkami a sami sa zmlátili?“
„Nie. Rómsku osadu v Moldave nad Bodvou napadlo neznáme komando veľmi dobre vycvičených bojovníkov. Rýchlosť a brutalita tohto zásahu bola taká efektívna, že od začiatku vyšetrovania sme pracovali s dvomi verziami. V prvom prípade sme predpokladali, že rómsku osadu prepadli dovolenkujúci príslušníci francúzskej cudzineckej légie, ktorých na parkovisku pri Sivej Brade do nemoty opili a donaha vyzliekli a okradli naše rómske spoluobčianky. Druhú verziu sme postavili na náleze troch pávích pier a niekoľkých útržkov roztrhaných strán z našej Ústavy. Pri podrobnom rozbore dôkazového materiálu sa preukázalo, že zaistené pávie perá pochádzali z ozdobných chocholov príslušníkov čestnej stráže, ktorá v Národnej rade stráži kópiu našej Ústavy. Nálezy pávích pier a hlavne primitívny slovník útočníkov popretkávaný neustálymi gramatickými kiksami, nepriamo navodzovali určité podozrenie, že surový zásah v osade spáchala čestná stráž z Národnej rady pod vedením nemenovaného kapitána.“
„Pán minister, takže páchateľom v rómskej osade v Moldave nad Bodvou bol kapitán Danko!?“
„Nie, ďalšie vyšetrovanie preukázalo, že kapitán Danko je nevinný. Vlastne, zásadný obrat vo vyšetrovaní tohto prípadu spôsobil nález neznámej videokazety, ktorú na svojom stole našiel premiér Fico. Po dôkladnej bezpečnostnej previerke a analýze obsahu dotyčnej videokazety sme dospeli k názoru, že komandu zabijackých hrdlorezov v Moldave nad Bodvou nevelil ani francúzsky legionár a ani kapitán Danko, ale neznáma žena, ktorú sme pracovne  nazvali brutálna ombudsmanka. Dotknutí poškodení svorne vypovedali, že to bola v práve brutálna ombudsmanka, kto okolo seba šíril panický strach a hrôzu a kto našich rómskych spoluobčanov mlátil, kopal do bolestivých miest, pričom táto páchateľka pri zásahu vykrikovala hrubé, často nepublikovateľné a hlavne rasistické vyhrážky. Za brutálnou ombudsmankou v ničom nezaostával ani neznámy surovec, ktorého sme zas na základe odtlačkov zubov identifikovali ako P.K.. Tento pomerne známy ústavný právnik a predtým blízky spolupracovník bývalej pani ombudsmanky a toho času náš spoľahlivý koaličný poslanec sa vraj so šialeným výrazom v očiach vrhal na poškodených a podobne, ako futbalista Suárez, nevinné obete hrýzol do uší, pričom s diabolským chechotom, ktorý v osade vzbudzoval neopísateľnú hrôzu, sa vyhrážal, že po ďalšej návšteve tohto komanda sa Moldava nad Bodvou už nebude volať Moldava nad Bodvou, ale Moldava bez uší!“
„Pán minister, účastníkom tohto obávaného ženského komanda bol renomovaný ústavný právnik Peter..“
„Nemenovať!“ rozhorčene zahrmel minister Kaliňák. „Naozaj vás žiadam, aby ste nikoho nemenovali! Prosím aby ste rešpektovali, že tento prípad je stále v štádiu vyšetrovania! Prosím aby ste rešpektovali, že sa jedná o nielen veľmi komplikované, ale aj politicky citlivé vyšetrovanie.
Vážené dámy a vážení páni, o závažnosti tejto kauzy svedči už len to, že tento prípad osobne dozoruje špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. A to ani nehovorím o výbere externých spolupracovníkov, keď nám pri identifikácii páchateľov s neoceniteľnými radami pomáhajú pán Sandokan Lakatoš a slečna Rybana Šarkéziová, kapitán Dabač a dr Sorge, páni Lexa, Kočner, Lorenc, Berija, Ježov, a arcibiskup Sokol.“
Minister Kaliňák sa uklonil sa auditóriu a spýtavo sa pozrel na pani Tódovú:  „Veľmi prosím aj novinársku obec, aby namiesto neustáleho pranierovania funkcionárov polície sa konečne zamyslela a hlavne rešpektovala fakt, že práve vďaka nezávislému vyšetrovaniu Inšpekcie Ministerstva vnútra sme našu políciu konečne očistili od všetkých nepodložených obvinení!“