Denník N

Keď David Bowie vstane z mŕtvych…

Aaron Maine už na prvý pohľad pripomína Davida Bowieho, ktorého aj sám zaraďuje medzi svoje inšpirácie. Bowie bol rovnako maliar, no svoje umenie sa hanbil ukázať svetu, neveril si.

Porches

The House

7/10

Existujú dva druhy hipsterov. Prvá skupina sa v angličtine častokrát vyskytuje pod názvom „pretentious hipsters“, v preklade povrchní, nepraví hipsteri. Druhú skupinu (tvorí ju asi päť percent jedincov celej skupiny) radíme medzi ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Tento krok nevykonali dobrovoľne, boli k nemu dotlačení vlastnou inakosťou. Svet chápu inak, spoločnosti nerozumejú. Hľadajú si svoje miesto, kde do nich nik mejnstrímové idey hustiť nebude. Nuž a keďže je pomenovanie „exot“ príliš pejoratívne, prischol im názov „hipsteri“.

Medzi takýchto ľudí patrí aj Aaron Maine, spevák, producent a skladateľ. Od roku 2011 na scéne vystupuje s kapelou Porches. Aaron je, jednoducho povedané, čudák. Atypickú tvár zdobia odfarbené vlasy, vlastnoručne ušité oblečenie, rôzne doplnky, dokonca i nalakované nechty. Na fotkách ho zväčša poznáte podľa ručne ušúľanej cigarety v ústach. Ak práve netvorí hudbu, maľuje. Napriek svojskému imidžu sa spevák nehlási ku žiadnej sexuálnej menšine. Queer fanúšikovia speváka každopádne obdivujú.

Maine už na prvý pohľad pripomína Davida Bowieho, ktorého aj sám zaraďuje medzi svoje inšpirácie. Bowie bol rovnako maliar, no svoje umenie sa hanbil ukázať svetu, neveril si. Miloval život ako Maine, ktorý priznal „závislosť na zábave“. Slávny spevák si podobne ako Aaron vytváral rôzne identity a postavy, ktoré prezentoval publiku, rola David Bowieho preňho bola celoživotnou. Nuž a atypický vzhľad ani netreba spomínať. Bowie sem tam tiež nosil náušnice a oblečenie bolo preňho celoživotnou vášňou.

Maine sa narodil v USA na predmestí New Yorku. Mesto mu veľmi nevyhovovalo, uprednostňoval prírodu. Občas si rád vyrazil s kamošmi na pizzu, po nociach skúmal hudobnú scénu v kluboch. Tá sa mu zapáčila a nakoniec sa sám rozhodol vytvoriť niečo podobné. Na pódiu vystúpil pod rôznymi menami, najväčší úspech však zaznamenal s kapelou Porches. Toto zoskupenie, ktoré tvorí primárne Stone, no i niekoľko ďalších hudobníkov, vzniklo v dedinke Pleasantville. Ktovie, či práve obec s celkovým počtom sedemtisíc obyvateľov a bohatou kultúrnou históriou priniesla skupine úspech.

Tak či onak, Pool zaznamenal pozitívne ohlasy od divákov i kritikov. Porches sa stali sa známymi, koncertovali s kapelou Japanese Breakfast. Aj osobný život Aarona sa zmenil. Presťahoval sa do (predsa len!) rušného New Yorku, rozišiel sa s priateľkou a speváčkou Frankie Cosmos. Spomínaný album je excelentný po viacerých stránkach, jeho najvyššou hodnotou je úprimnosť. Aaron píše o sebe, vlastných pocitoch, ktoré následne vo svojom byte pretvára do finálnej podoby („Nemám rád štúdiá, ktoré ma do vecí tlačia a hovoria mi čo a kedy je potrebné urobiť.“). Viac o albume nájdete tu.

O dva roky Porches prichádzajú s novým projektom House. Ako sám názov napovedá, album pojednáva o akomsi vnútornom boji samotného Aarona, ktorý sa odohráva v priestoroch domu. Na nahrávke vystupujú dve postavy, spevák pod menom Ricky a Julie, jeho priateľka. Priestor tak dostáva aj milostný vzťah tvoriaci vedľajšiu niť príbehu.

Nápad zaujímavý, realizácia pokuľháva. Väčšina piesní uviazla v tónoch predchádzajúceho albumu (najmä „Now the water“ a „W Longing“). Nuž a ak skladby práve nekopírujú Pool, obkukávajú kanonických Portishead. Stačí si vypočuť koniec piesne „Now the water“ a porovnať s chronicky známou „Glory woman“. Podobnosť náhleho vpádu industriálnych zvukov sa nedá poprieť.

S príchodom House sa zmenil aj Aaronov prístup k písaniu skladieb – písal si denník, kde zaznamenával vnútorné prežívanie. Tento nápad nepatrí medzi jeho najlepšie. Texty sa tematicky opakujú a po Mainovom dumaní nad plávaním vo vode, ponáraním sa do jazera už o vode nechceme počuť ani slovo. Nuž a práve vtom zaznie skladba o bazéne. Akoby nebol samotný Pool dostatočný. Hm.

Novinka má ale aj niekoľko silných stránok. Rytmickejšie piesne „By my side“ a „Find me“ ukazujú nový smer, ktorým by sa Aaron mohol vydať. No ako sám hovorí, tancovať veľmi nevie. Nakoniec myšlienku uzavrie so slovami: „Do budúcna si možno niečo nacvičím pred zrkadlom.“ Veď ani jeho obľúbenec Bowie sa tanca nebál. Ako naznačuje už výborné video k spomínanej skladbe „Find me“, interpret vie, ako by jeho budúcnosť mohla vyzerať. Len sa musí naučiť sám sebe viac veriť.

Foto: Porchesmusic.bandcamp.com, Flickr.com

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.