Separácia a recyklácia ako kľúčový dopravný prostriedok

Od útleho detstva nás učili naši rodičia, učitelia, priatelia, knihy alebo aj kolegovia v práci a my potom učíme naše deti a oni zase budú učiť svoje deti o všetkom možnom aj nemožnom, napr.: o prírode, o vede, o dejinách, o spoločnosti, o morálke, ale aj o úplných nezmysloch, ktoré nie sme schopní nikdy počas života na nič využiť. Tak to je už celé veky a asi to bude tak aj naďalej.

Človek sa učí celý život a každý deň. Učí sa aj každodennými skúsenosťami a chybami. Učením a následnou aplikáciou poznatkov do praxe sa človek počas mnohých generácií prepracoval až na vrchol potravinového reťazca ako najmocnejší predátor, ktorý sa znateľne podpísal aj na fungovaní základných princípov planéty Zem a zmenil ju na nepoznanie. Nebolo by na tom nič zlé, ak by sa človek správal vždy zodpovedne a rozumne a spôsoboval by zmeny hodné svojho druhového označenia Homo Sapiens. Bohužiaľ, nie je tomu tak a razantný nárast produkcie odpadu spolu s poškodzovaním životného prostredia je tragickým bočným produktom takmer každej ľudskej činnosti.

Najsmutnejšie je, že za posledných 50 rokov sa tento trend razantne zrýchľuje až k dnešnému stavu, keď nie je možné nevedieť posúdiť závažnosť stavu. Všetci vidia a vnímajú poškodenie životného prostredia, čo sa týka každého z nás a aj našich potomkov, ktorí v rámci zachovania rozvoja spoločnosti budú musieť čeliť výzvam z tejto oblasti a budú musieť riešiť problémy, ktoré im my súčasníci zanechávame aj napriek tomu, že o takéto dedičstvo určite nestoja.

Čakanie na zázrak? Nezmysel…

Keďže všetci vieme, že stav treba riešiť – je úplný nezmysel odkladať to a spoliehať sa na zázrak alebo na čosi, čo sa môže alebo aj nemusí udiať. Celkom trefná mi príde paralela, keď máme naplánovaný dôležitý pracovný pohovor. V prípade nášho prijatia, získame vysnívané pracovné miesto, ktoré zmení našu budúcnosť a aj budúcnosť našej rodiny. Naplánovali sme si, že na pohovor pôjdeme vlakom s odchodom 12:00 hod. z najbližšej železničnej stanice. Ak by sme bývali blízko stanice, stačilo by vyraziť pár minút vopred, my však putujeme zo vzdialenej dedinky, takže je nutné z domu vyraziť s časovou rezervou s ohľadom na autobusový prípoj k železničnej stanici. Všetko by mohlo pekne klapnúť, problém však nastal, že autobus dostal defekt. A to je presne prípad so stavom životného prostredia. Je 11:55 hod., vlak už z počiatočnej stanice vyrazil, takže pokiaľ sa nič mimoriadne nestane, tak na našu zastávku príde včas a bez meškania.

My však zatiaľ stojíme na odľahlom mieste kdesi pri lese, vodič autobusu sa pokúša aj s našou amatérskou pomocou a podporou defekt opraviť, ale podľa momentálnej situácie to vyzerá ešte na dlho a je otázne, či sa to vôbec podarí. Vnímajúc súvislosti sme sa rozhodli nečakať a pokúšame sa situáciu zvrátiť tak, že chceme stopnúť najbližšie prechádzajúce auto. Predpokladáme, že nejaké auto po ceste pôjde, my sa zvezieme a vlak nakoniec stihneme, pričom sa naivne spoliehame aj na to, že niekde vlak môže nabrať meškanie, takže ešte pred odchodom stihneme v staničnom bufete vypiť kávu.

Pravdepodobnosť sa samozrejme plynutím času znižuje a do systému vstupuje príliš veľa premenných na to, aby sme sa mohli spoliehať na to, že nám všetko výjde podľa plánu. Aj keď sme už auto stopli, možno kdesi na ceste budú práve robiť rekonštrukciu a premávka sa spomalí, čo môže spôsobiť že neprídeme na čas. Stať sa môže hocičo a aj keď sme urobili všetko dobre, môžu nastať okolnosti, ktoré spôsobia, že pohovor na koniec nestihneme a pracovné miesto nedostaneme, takže sen o lepšej budúcnosti sa rozplynie.

Teraz už je zbytočné polemizovať o tom, že sme mohli ísť autobusom o hodinu skôr, takže by sme aj v prípade problémov mali na ceste pohodu a všetko by sme hravo stihli. Nespravili sme to a spoľahli sme sa na posledný autobus. Nesmieme však zabudnúť na kľúčový moment celej situácie. Je 11:55 hod., takže ešte stále nie je neskoro a vlak z našej stanice ešte neodišiel. Spravme od teraz všetko správne, využime nastávajúci čas a ešte stále je šanca, že všetko dopadne dobre.

Tak ako vlastne stihnúť ten vlak?

Separovanie a následná recyklácia odpadov je rýchle a spoľahlivo fungujúce auto, ktoré nás na stanicu bezpečne dopraví, vlak stihneme a ak pohovor úspešne absolvujeme, tak naša lepšia budúcnosť je na dohľad. Záleží len na nás a na tomto okamihu, či sa nám podarí výkon okoloidúceho auta menom Separácia a recyklácia naplno využiť.