BLOG
Carlos Arturo Sotelo Zumaran
Carlos Arturo Sotelo Zumaran
2 674

V Peru migrantov nechceme!

Prišlo ich už viac ako 100 000. Berú nám prácu. Majú iné zvyky. Väčšina z nich sú mladí chlapci. Môže to byť nebezpečné pre NAŠE ženy. V posledných mesiacoch je ich viac a viac.

Takéto vety som čítal v posledných mesiacoch na Facebooku od niektorých mojich krajanov a je mi z toho smutno. Ide o venezuelskú diaspóru, ktorá trvá už viac rokov a ktorá sa zintenzívnila v poslednom čase.

Peru nie je krajina zvyknutá prijímať migrantov. Naopak Peru, vďaka teroristickej organizácii Sendero Luminoso – Svetlý chodník, v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch produkovala obrovskú vlnu migrantov. V tom čase som ja študoval na Slovensku, ale keď som sa vrátil domov, kamaráti zo štvrte mojich bratancov, ktorí patrili do strednej triedy boli preč. Skoro všetci emigrovali. Ja mám v súčasnosti bratancov a sesternce v USA, Kanade, Argentíne, Španielsku, Francúzku, Taliansku a Nemecku. Je veľmi malo rodín, aspoň v Lime, ktoré by nemali svojho člena v zahraničí. V súčasnosti žije v zahraničí viac ako  tri milióny Peruáncov. Peru má viac ako 30 miliónov obyvateľov. Jeden z desiatich Peruáncov je imigrant. Keď sme potrebovali pomoc, boli sme prijatí po celom svete. Nebolo to dobre len pre nás. Zo zahraničia sme mesačne posielali pomoc našim rodinám. Teraz sa situácia obrátila. Naša ekonomika silno rastie. Počas ekonomickej krízy v španielsku prišlo viac ako 5000 španielov pracovať do Peru a posledné roky chodia Venezuelčania. Predpokladá sa, že každý mesiac príde viac ako 1000 nových migrantov.

Ako je to s migráciou v Latinskej Amerike?

Sú krajiny, ktoré sú zvyknuté prijímať migrantov. Argentína bola v minulom storočí jednou z najbohatších krajín sveta. Sú tam komunity z každej krajiny. Jedna z najdôležitejších skupín Slovákov v zahraničí žije v Argentíne. Emigrovala tam na začiatku dvadsiateho storočia. Tak isto Uruguaj a Čile sú krajiny, ktoré vždy prijali migrantov. Čiľania sa potom, ako nastúpil Pinochet, revanšovali a posielali skoro milión ľudí do zahraničia.

V severnej Amerike bolo Mexiko krajinou, ktorá prijala najviac migrantov. Lavicoví politici vždy dostali politický azyl v Mexiku. Žil tam Fidel Castro, Lev Trockij tam bol zavraždený. Bývali tam lavicoví politici zo celej Latinskej Ameriky. Po občianskej vojne v španielsku v tridsiatych rokoch minulého storočia republikáni emigrovali hlavne do Mexika. Mexiko z toho profitovalo. Na univerzity prišli noví profesori, po meste sa otvárali nové reštaurácie a nové firmy. Najviac vydavateľstiev v latinskej Amerike bolo v Mexiku. Väčšina týchto vydavateľstiev bolo založených španielmi z tejto skupiny.

Ako je to v Peru?

Peruánci bývajú vo všetkých krajinách sveta. Najviac je ich v USA. V Európe je pol milióna Peruáncov. Najviac v Španielsku a v Taliansku, ale niektorí sú aj na slovensku 😊 . Ja som mal rodinu vo Venezuele, keď Venezuela bola jednou z najbohatších krajín latinskej Ameriky.

Keď teraz cestujem po Peru, často vidím, že čašnici sú Venezuelčania. Venezuelčania predávajú na ulici arepas a iné ich tradične jedlo. Vieme, že sú to oni, lebo často majú oblečené tričká ich futbalového tímu a majú výrazný prízvuk. Venezuelčania pracujú tiež ako administratívna sila v Peru. Zamestnávatelia ich chvália. Málokedy si môžete dovoliť právnika s desaťročnými skúsenosťami ako sekretárku. Ako iní migranti, pracujú často tvrdšie ako domáci, lebo potrebujú každú mincu. Často sa celé rodiny zadĺžili, aby mohol cestovať jeden ich člen.

Čo sa stalo vo Venezuele?

Hugo Chávez a teraz Nicolas Maduro zničili za viac ako desať rokov celú krajinu. Krajina, ktorá má najviac nafty v latinskej Amerike nemá na lieky. Ľudia dostavajú jedlo priamo od štátu. Priemerný plat je par desiatok dolárov. Chávez obdivoval Kubu a aspoň v toto sa mu podarilo k ním priblížiť. Toto spôsobilo obrovskú migráciu. Kolumbia ma najväčší nápor. Ich hranice prekračuje denne tisíce migrantov. Caracas je v súčasnosti najnebezpečnejšie mesto na svete.

Naša vláda situáciu chápe a uvoľnila podmienky na pracovné povolenie pre Venezuelčanov. Chce uznať akademické tituly bez komplikácii. Niektorí naši ľudia preto hlasno protestujú. Vidím, že veľká skupina Peruáncov je zvyknutá prijať pomoc, ale keď ju treba dať, nesúhlasia a je mi to ľúto.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 25 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 14 rokov. Som certifikovaný turistický sprievodca a majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave a CK Eslovaquia Travel. Sprevádzam Slovensko, Peru, Bolivía a Mexiko travel. eslovaquia.sk

Blogy

|