Čo sa deje s americkou burzou v ľudskej reči

Krízu 2007-08 spôsobilo nepriamo zadlžovanie sa domácností. O kríze sa dnes síce zatiaľ nedá hovoriť, jedná sa o korekciu na trhoch spôsobenú nepriamo navyšovaním dlhu USA
Finančná kríza 2007-08 vznikla na základe realitnej bubliny podporovanej tzv. „credits default swap“. Ľudia sa zadlžovali viac než dokázali splácať. S ich dlhmi sa pritom obchodovalo celkom ľahko, keďže boli „primiešavané“ a „schovávané“ do obálok s kvalitnejšími finančnými produktmi. Pokiaľ o tomto „jede“ nikto netušil, nič sa nedialo. Keď sa však na to prišlo, trhy drasticky padli. Dnes je všetko inak.

Namiesto domácností sa zadlžuje už viac než desať rokov americká vláda. Jej expanzívna politika z čias demokrata Obamu sa paradoxne neskončila ani s republikánskou, konzervatívnou, administratívou. Odpoveď je Trump a jeho netradičná politika. Trumpova vláda tak dnes schválila ďalší miliardový balík do ekonomiky. Americká ekonomika to dnes však už nepotrebuje, lebo funguje ako hodinky. Možno aj vďaka inovatívnym projektom, z ktorých sa stali úspešné celosvetové firmy, ako je napríklad Tesla. Ekonomický rast je výraznejší než predpovede ratingových agentúr.

Príliš vysoký rast, nedostatok pracovných síl a silná inflácia môžu spôsobiť prehriatie ekonomiky…
Dnešná nezamestnanosť je veľmi slabá, na úrovni približujúcej sa tej prirodzenej. Ekonomike začínajú reálne chýbať pracovné sily. Trump však robí všetko presne naopak. Nielen pokračuje v pumpovaní miliárd dolárov do ekonomiky, ale zrušil aj Obamove dekréty, ktoré legalizovali dlhodobo žijúcich ilegálnych prisťahovalcov. Tento fakt tak umocňuje rastúci nedostatok pracovnej sily. Platy rastú rýchlejšie než by mali a ceny na to budú automaticky reagovať.

Príliš silná inflácia môže spôsobiť rôzne problémy. Vysoký dopyt môže spôsobiť precenené investície do neadekvátneho zvyšovania ponuky, zvyšovanie skladových zásob a tak prehrievanie ekonomiky. Takáto destabilizácia jemnej rovnováhy trhov môže spôsobiť recesiu a teda aj pád ekonomiky.

…a burzy na to reagujú korekciou, teda znižovaním rizika v prípade prehriatia. Skupujú preto istejšie vládne cenné papiere a predávajú časť akcíí
Dnes sú burzy riadené z veľkej časti počítačmi a automatickými algoritmami. Tie môžu aj za to čo sa dnes deje na trhoch. Ony však len logicky odpovedajú na ľudské rozhodnutia Trumpovej vlády, ako je pokračovanie v navyšovaní vládneho dlhu, zvyšovanie investícií do ekonomiky, uzatváranie hraníc. Počítače tak vyhodnotili zvyšujúce sa riziko pre investície svojich klientov a začali tak predávať časť akcií na trhu a skupovať istejšie vládne cenné papiere. Tie americké či európske sú totiž už tradične jednou z najsilnejších záruk v čase ekonomického útlmu alebo krízy.

Burza tak akoby predpovedala prehrievanie ekonomiky a sama sa tak koriguje. Neprekračuje však určité hranice a jedná sa preto zatiaľ len o korekciu. Predpokladá sa totiž výraznejšie navýšenie úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou FED už v tomto roku. FED má nové vedenie a do jej čela bol posadený konzervatívec, je za výraznú kontrolu inflácie.

Zmena politiky FEDu na protiinflačnú môže túto korekciu zastaviť alebo spomaliť, rozhodujúce slovo však bude mať Trump či skryté nášľapné míny na trhu
Vďaka korekcii burzy a zmene hlavy Federálnych rezerv môže americká ekonomika ešte stále pokračovať vo svojom raste, i keď pod váhou nezodpovedných rozhodnutí americkej vlády, ktoré sa dajú pripisovať Trumpovmu populizmu. Tvrdým pádom sa tak ešte hádam najbližšie mesiace až roky môže americká ekonomika vyhnúť. Trumpova politika je však nepredvídateľná a môže spôsobiť ďalšie šoky, ktoré môžu americkú ekonomiku oslabiť. Trhy pritom skrývajú často aj nášľapné míny, ktoré môžu explodovať práve vďaka nezodpovedným rozhodnutiam. Dolár je stále prvou svetovou rezervnou menou, americká kríza sa tak môže rýchlo pretaviť do tej svetovej. Tak ako sa aj korekcia na amerických trhoch v posledné dni automaticky premietla na všetky svetové burzy.

Dôvera stále hrá svoju výraznú rolu, počítačové algoritmy nenahrádzajú celkom ľudské rozhodnutia
Svoje slovo majú aj trhy. Ak ich nedôvera voči ekonomike narastie neprimerane v ďalších dňoch, oslabenie ekonomiky môže prísť skôr než si myslíme. Pretože výraznejší presun kapitálu z akciových trhov do konzervatívnych vládnych cenných papierov môže spôsobiť chýbajúce investície do ekonomického rastu, ten sa tak môže začať výraznejšie spomalovať už v najbližšom období. A práve takáto predpoveď môže investorov posunúť k masívnejšiemu predaju akcií a k nakupovaniu vládnych cenných papierov. Je teda aj na investoroch, akým predpovediam uveria a akým nie.