BLOG
Klára Kusá
Klára Kusá
793

Zabudnutá, plachá, drsná. Julien Baker

Existuje množstvo dôvodov prečo zostanú excelentné albumy nepovšimnuté. Medzi jeden z nich patrí vysoká náročnosť nahrávky. Turn out the lights je presne takýmto albumom. Počúva sa ťažko.

Jej tvorcom je Julien Baker, mladučká dvadsaťdvaročná interpretka z konzervatívne ladeného štátu Tennessee v USA. Otvorene sa hlási k homosexualite a viere v Boha. Napriek mladému veku z nej srší extrémna inteligencia, mierna nervozita a plachosť.

Baker už od detstva lákal emo a punk, ktorým sa aj inšpirovala. Počúvala kanál VH1, ktorý jej značne sploštil hudobný vkus, zamilovala si kapely Fall Out Boy a Paramore. Nemala nikoho, kto by ju nasmeroval správnym smerom, a tak si prešla cestou bádania a nachádzania kvalitnej hudby sama. A nakoniec sa k nej dostala. Zaujali ju tradičné kapely pochádzajúce z Tennessee, ale Julien svoje emo jadro nedokázala poprieť. Mala v sebe silnú náturu a pílkovanie na gitarách jej pomáhalo prekonať nezvládateľné emócie.

Nakoniec sa s kamarátmi rozhodla založiť kapelu The Star Killers. Už vtedy mala Baker problémy so závislosťou na drogách, alkohole, trpela depresiami. Kapele sa nakoniec nepodarilo presadiť, Baker sa rozhodla ísť na vysokú, ktorú aj úspešne ukončila. Práve počas štúdia na univerzite začala interpretka prehodnocovať svoj život. Po nociach písala denníkové texty o svojich pocitoch, ktoré jej pomáhali spracovať psychické pochody jej mysle. Vo voľných chvíľach k nim postupne nahrávala melódie na gitare. Vtedy ešte netušila, že o niekoľko rokov sa z týchto útržkov zrodí jej debutový album Sprained ankle.

Ten zaznamenal úspech, no na počudovanie sa žánrovo vymykal búrlivému dospievaniu Baker. Speváčka sa rozhodla pre indie rock s dávkou folku. Piesne sú na prvé počutie jednoduché, tvorí ich iba katarziu navodzujúci hlas Julien a gitara. V skutočnosti sa však za každou skladbou skrýva množstvo pocitov precízne utkaných do deviatich piesní. Hnev, smútok, depresia, nepochopenie. Nahrávka neobchádza ani témy zmyslu života, ktoré si Julien nevie zodpovedať do poslednej chvíle. Album tak zostáva neukončený, navodzuje pochmúrnu náladu nevyrovnaného vzťahu s Bohom.

Možno práve preto o dva roky prišla interpretka s novým projektom Turn out the lights. Baker podrástla, žánrovo sa viac zamerala na folk a nástrojovo si rozšírila spektrum o sláčiky a klávesy. Zatiaľ čo Sprained ankle pôsobil nevyzreto a mierne amatérsky, Turn out the lights je profesionálnym počinom z denníka speváčky.

Na nahrávke sa opäť sa dozvedáme o jej „démonoch“, no nechýba tu ani romantika. Napriek bolesti preliatej v každej piesni je album pozitívnejší ako debut. Interpretka sa, podľa vlastných slov zmierila s osobnými nedostatkami a negatívnymi vlastnosťami, zbavila sa predošlých zlozvykov (vrátane cigariet či kávy) a akceptovala samú seba.

A tak sa rozhodne svoj príbeh ukončiť pozitívnymi slovami: „Učím sa žiť s démonmi / Ktorých som si zmýlila so svätými / Ale len medzi nami / Oni sú v skutočnosti rovnakí / A tak myslím, že nakoniec dokážem milovať / Samú seba aj s chorobou, ktorú si mi dal / Vraciam späť čo som tvrdila predtým / Chcem pokračovať v živote aj naďalej.“ (Living with demons I’ve / Mistaken for saints / If you keep it between us / I think they’re the same / I think I can love / The sickness you made / ‚Cause I take it all back, I change my mind / I wanted to stay / I wanted to stay.)

Julie sa napriek svojmu obrovskému talentu a vokálnym kvalitám na pódiách televíznych šou stále ostýcha. Preto ju na začiatku kariéry verejne podporili speváčky TORRES, Laura Marling a Sharon Van Etten, ktoré z vlastnej skúsenosti vedeli aké ťažké je vypustiť úprimné skladby do sveta. Všetky zo zmienených zdieľajú podobnú lyrickú úprimnosť, potemnelé texty a napohľad jednoducho skonštruované skladby.

No predsa, Baker uprednostňuje primárne hardcore, zaľúbenie nachádza v spomínaných pop-punkových Paramore. Tí boli známi najmä priemernými punkovými hitmi pre emo-orientovaných introspektívnych tínedžerov. S poslednou, prekvapivo kvalitnou, nahrávkou sa však posunuli niekam úplne inam – nasávajú pop a kritizujú spoločnosť. A veru, medzi hlasom Julie a hlasom frontmanky kapely Hayley Williams je istá podobnosť. Tá je citeľná najmä na jej debute. Album Turn ut the lights ju už neobsahuje. Možno sa nakoniec Baker predsa len našla. Sama v sebe.

Ak máte záujem o informácie z hudobného sveta či kultúry ako takej, sledujte moju facebookovú stránku.

Video: YouTube.com

Foto: Flickr.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|